Alegorická scéna

Hoci niektoré atribúty zobrazených personifikácií sú zrejmé, celkové určenie témy je dosť nejasné. Kľúčom k rozuzleniu môže byť nápis písaný ťažkopádnou francúzštinou, z ktorého je však zrejmejší len začiatok: „Qu(i?) de Clemence au Thron se fait accompagner [...]“ („Kto sa necháva sprevádzať na trón miernosťou [...]“; preklad K. Kučerová Bodnárová), pričom, zdá sa, slovo „Clemence“ by mohlo byť tým najkľúčovejším. Aj tu je však problém s jeho identifikáciou s konkrétnou postavou. A pritom Clementia patrila k významným vladárskym cnostiam, predovšetkým u Habsburgovcov.

Podľa príručky Princeps in Compendio, vydanej za Ferdinanda II. v roku 1632, ktorá predstavovala súhrn panovníckych cností rodu a bola v podstate učebnicou vladárskeho umenia habsburských následníkov po niekoľko ďalších generácií, bola Clementia – Miernosť považovaná za jednu z najdôležitejších panovníckych cností vôbec a k ideálu patrila ešte aj u Karola VI. (1711 – 1740). Prinajmenšom však od čias Ferdinanda II. bola vyzdvihovaná ako špecifická cnosť Rakúskeho domu, ako „Clementia austriaca“.

Keby sme ju mali bližšie charakterizovať, tak Clementia predstavovala zhrnujúci pojem pre Miernosť, Milosť, Jemnosť a Dobrotu a tvorila v podstate korektív chybného jednania v dôsledku ľudskej nedokonalosti či slabosti pri výkone Spravodlivosti. Jej personifikáciu s váhami, očami previazanými páskou a mečom v ľavej ruke vidíme vpravo celkom hore. Jej pendantom na druhej, ľavej strane je postava s palmovou ratolesťou a guľou ako sférou sveta. Hlavnými postavami v hornom slede sú však Jupiter, najvyšší rímsky boh s orlom a panovníckymi symbolmi žezla a vladárskeho jablka (vpravo) a jeho oproti sediaca manželka Juno so žezlom v ruke a pávmi v pozadí. Spoločne zároveň tvoria alegóriu kráľovského páru či prípadne alúziu na aktuálne vládnuci panovnícky pár.

Postava stojaca za kráľovnou by tak mohla predstavovať práve onen protiklad prísneho, hoci spravodlivo panujúceho kráľa zosobnený práve v Miernosti, fixovanej tu akoby v jeho ženskom protipóle. Atribútmi Clementie v Iconologii Cesare Ripu sú síce halúzka olivy či vavrínu, prípadne pero a knihy, ale v prvom rade blesk, kopija a lev, pričom posledné dva sa objavujú aj v tejto kompozícii, hoci každý v spojení s inou postavou. Všetky však akoby spájali letiace srdcia spolu s holubicami predstavujúce najvýraznejšie vyjadrenie idey Clementie ako Dobroty, ktorá bývala niekedy charakterizovaná aj ako Dobrota srdca, a ktorá má dopĺňať a vyvažovať, či priam podmieňovať vladársky výkon Spravodlivosti, opierajúcej sa o Pravdu na zabezpečenie Mieru a Pokoja. Veď napokon Miernosť a Spravodlivosť sa u panovníka nemala prejavovať len voči národom vlastného impéria, hoci si tým najskôr mohol získať ich lásku (postava vľavo dole), ale najmä vo všeobecnosti uplatňovaná Clementia mohla priniesť pokoj a mier celému kontinentu i svetu (dole).

Martin Čičo ● Katalóg k výstave Krv (2012)