Deportácie židovského obyvateľstva v Nitre

Hoci slovenskí politickí predstavitelia ešte v roku 1942 (prvá vlna deportácií, viac než 57 000 obetí) nemohli vedieť, mohli však už tušiť, že posielajúc svojich židovských spoluobčanov nenávratne do „pracovných táborov“, ich odsudzujú na smrť. Už samotné rasové zákony a arizačný proces – štátom riadené a posvätené okradnutie, doslova ožobráčenie Židov a ich nemilosrdné vysťahovanie zo Slovenska, boli dostatočne nehumánne. Zvlášť zahanbujúcim faktom je, že to bolo z prvej európskej krajiny, mimo Ríše, ktorá z vlastnej iniciatívy radikálne riešila „židovskú otázku“ a za vysťahovanie svojich Židov Nemecku dokonca zaplatila. Prvá vlna deportácií sa diala v slovenskej réžii, druhá, po povstaní, už v réžii Nemecka. Netreba však zabudnúť, že nie všetci Slováci boli antisemiti. V relatívne malej krajine žilo aj pomerne veľa záchrancov Židov – mužov a žien, ktorí s nasadením vlastného života i života svojich blízkych, ukrývaním alebo inou pomocou zachránili život druhým. Dodnes 558 týchto statočných ľudí bolo ocenených izraelským štátnym vyznamenaním „Spravodlivý medzi národmi“.

Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)