Pohľad na Bratislavu z juhu

Po roku 1800 či 1810, sa v Prešporku objavili tvorcovia z viedenského prostredia, ktorí tu vytvorili viacero pohľadov pre edície tamojších vydavateľstiev mapujúce okolie Viedne. Opustili pritom nielen tradičný prístup zachytenia mesta, ale takmer aj mesto samotné. V kompozíciách si nekládli za cieľ priblížiť divákovi celú panorámu jeho zastavanosti, ale len akúsi momentku, výber z nej, pričom k najpreferovanejším motívom patrili hrad, časť nábrežia a loďkový most.

Všetky tieto pohľady na mesto boli vytvorené z protiľahlej, petržalskej strany, akoby ich autori ani doň nevošli a atmosféru prvého optického kontaktu s ním podporujú aj štafážne scény prvého plánu, napríklad zobrazenie poštového koča či voza naloženého senom alebo peších pocestných čakajúcich na prievoz. Pritom takmer rovnocennou súčasťou týchto zobrazení je stvárnenie krajiny – terénneho prostredia, v ktorom je mesto položené, resp. prírodných prvkov, ktoré výhľad naň sčasti prekrývajú. K nim môžeme priradiť aj maľovaný pohľad na mesto z juhu, z Viedenskej cesty k prístavisku lietajúceho mosta.

Tento nový pohľad však nebol dôsledkom straty schopnosti stvárňovať architektúru miest, ale zmeny paradigmy vnímania mesta v koexistencii s jeho prostredím. A čím bolo toto prostredie – jeho krajinný a prírodný rámec – „príťažlivejšie“, tým bolo vzhľadnejšie aj mesto. Táto „príťažlivosť“ krajiny mala teraz svoje pomenovanie: malebnosť.

Martin Čičo ● Oddychové a výletné miesta Prešporka koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia v kontexte rozvoja krajinárstva (Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 2, s. 111-137)