Pohľad na Bratislavu z juhovýchodu (z dnešného Ovsišťa)

Ignaz Josef Weissenberg

V období Biedermeieru nastal posun v spôsobe výtvarného stvárnenia krajiny, ktorý je viditeľný na vedutách. Pozorovanie a vyobrazenie prírody už neslúžilo len na rozptýlenie, oddych a zábavu, ale aj na poučenie a tiež na zútulnenie a dekoráciu bývania a životného priestoru. Umelec už nehľadal miesto, z ktorého by mesto videl čo najlepšie, pokiaľ možno v jeho celistvosti, ale aby čo najlepšie vystihol jeho oku lahodiacu polohu. Skutočnosť, že prírodné prostredie zohrávalo teraz vo výtvarnom stvárnení miest väčšiu úlohu, ukazuje ako sa vzťah človeka ku krajine zmenil. Dokladajú to veduty, ale aj niekoľko málo zachovaných malieb Prešporka, ktoré majú takmer charakter prírodných zátiší.

Obdiv a nadchýnanie sa krajinou vzbudzovalo dokonca aj u laikov kresliarske vášne a túžby výtvarne „uchopiť“ krajinu. Začal sa vek „nedeľných maliarov“, pričom príroda sa stala nielen inšpiráciou, ale z hľadiska učenia sa kresleniu aj mimoriadne vďačným objektom. Na rozdiel od stvárňovania mesta či ľudskej tváre alebo postavy, ktoré si okrem vyššej miery talentu vyžadovali aj znalosti lineárnej perspektívy či anatómie a proporcií, mohla vlastná krajinka priniesť autorovi najviac povzbudivý výsledok. Krajina sa tak stala školou kreslenia, ktoré sa pokladalo za ušľachtilú zábavu, ale aj súčasť vzdelania. Najmä v grafike potom ako krajinári, hoci i príležitostní, pôsobili aj viacerí učitelia kreslenia; v Prešporku napr. Anton Strohmayer a Ignác G. Weissenberg.

Charakteristická je Weissenbergova štvorica litografických pohľadov, ktorú venoval svojmu dobrodincovi grófovi Fidélovi Pálffymu, prešporskému županovi a od roku 1830 hlavnému kráľovskému pokladníkovi. Okrem pohľadu na hrad s pálffyovským zemepanským Podhradím boli ďalšie kompozície výrazne krajinársky orientované. Na jednej z nich zachytil symbol prešporských „parkových vychádzok“ spolu s Aukaffee a loďkovým mostom. Graficky stvárnený pohľad na mesto od juhovýchodu z miesta zvaného Hrabiny (Habern) môžeme konfrontovať s plánmi a opismi dunajských nív a ostrovov, ktoré slúžili nielen ako pasienky či záhrady, ale aj ako miesta vychádzok a príležitostných poľovačiek, preto boli niektoré opatrené poľovníckymi domčekmi.

datovanie:
miery: výška 310.0 mm, šírka 405.0 mm (nosič)
výška 193.0 mm, šírka 279.0 mm (obrazová plocha)
výtvarný druh: grafika › voľná
žáner: krajina
architektonický motív
štafáž
v kolekciách:
materiál: papier
technika: litografia, farebná
značenie:
inštitúcia: Galéria mesta Bratislavy, GMB
inventárne číslo: C 12
geografická oblasť: Bratislava

vyhľadávať podľa farieb diela