Pohľad na Bratislavu zo severu od Mierovej búdy

Ignaz Josef Weissenberg

Obdiv a nadchýnanie sa krajinou vzbudzovalo dokonca aj u laikov kresliarske vášne a túžby výtvarne „uchopiť“ krajinu. Začal sa vek „nedeľných maliarov“, pričom príroda sa stala nielen inšpiráciou, ale z hľadiska učenia sa kresleniu aj mimoriadne vďačným objektom. Krajina sa tak stala školou kreslenia, ktoré sa pokladalo za ušľachtilú zábavu, ale aj súčasť vzdelania. Najmä v grafike potom ako krajinári, hoci i príležitostní, pôsobili aj viacerí učitelia kreslenia; v Prešporku napr. Anton Strohmayer a Ignác G. Weissenberg. Charakteristická je Weissenbergova štvorica litografických pohľadov, ktorú venoval svojmu dobrodincovi grófovi Fidélovi Pálffymu, prešporskému županovi a od roku 1830 hlavnému kráľovskému pokladníkovi.

Asi najvýstižnejším príkladom spomedzi Weissenbergových litografií je priam emblematické stvárnenie tejto témy, pohľad, ktorý v sebe spája krajinu, vyhliadku a súčasne zachytáva aj návštevníkov nadchýnajúcich sa oným úžasným výhľadom. Vďaka nápisu pod obrazom vieme, o akú lokalitu ide – je to už zmienená Pokojná búda, hoci zachytenú máme len jej vyhliadku, dokonca pravdepodobne v tvare, v akom ju dal dobudovať práve Fidél Pálffy. Nie je preto vylúčené, že muž ukazujúci priateľovi kam sa má s ďalekohľadom dívať, je práve on. Grafický list tak na jednej strane zobrazuje obdivovateľov prírody z najvyšších kruhov spoločnosti, no zároveň podnecuje recipientov diela k návšteve miesta a k zdieľaniu prežívaného nadšenia. Dnes by sme ho teda mohli považovať za istú formu skrytej reklamy.

datovanie:
miery: výška 19.2 cm, šírka 30.0 cm, výška 30.3 cm, šírka 39.9 cm
výtvarný druh: grafika › voľná
žáner: krajina
architektonický motív
štafáž
v kolekciách:
materiál: papier
technika: litografia
kolorovanie
značenie:
inštitúcia: Galéria mesta Bratislavy, GMB
inventárne číslo: C 20
geografická oblasť: Bratislava

vyhľadávať podľa farieb diela