Československé rádio 1968

Odstrihnutie obyvateľstva od nestranných spravodajských informácií patrilo počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy medzi hlavné strategické ciele. Vojenské jednotky pri obsadzovaní budovy Československého rozhlasu v Prahe zabili desiatky osôb a stovky zranili. Vysielanie rozhlasu potom ilegálne pokračovalo z tajných štúdií a prenosných zariadení po celej krajine.

Z počúvania rádia sa čoskoro stala ilegálna aktivita a okupačné jednotky konfiškovali občanom ich rádiové prijímače. Mnohí ľudia preto v akte kreatívneho protestu začali nosiť pomaľované alebo novinami oblepené tehly s podomácky prilepenými anténami a ďalšími rekvizitami. Zhabávanie tehiel tak zbytočne vyťažovalo a zosmiešňovalo políciu a armádu.

Maďarský umelec Tamás Szentjóby si občiansky protest uctil sériou objektov napodobňujúcich provizórne tehlové rádiá. Túto „ľudovú“ tvorivosť označil za formu akčného umenia podobného aktivitám performatívneho hnutia Fluxus. Taktiež v nej videl, ako umelo presadzované vízie socialistického realizmu „zmutovali“ do neo-socialistickej reality, ktorá je svojou vlastnou paródiou, a všetci to vidia.

Rôzne verzie diela sa nachádzajú v zbierkach viacerých svetových galérií a objavili sa tiež na výstavách súčasného umenia, napr. na documente v Kasseli v roku 2012.

lab.SNG ● Atlas SNG, Obsah k výstave Umenie, ktoré zostalo: Kolekcia – Medzinárodné bienále mladých výtvarníkov Danuvius 1968.