Séria diel Sémantická studie pozostáva z troch xerokópií strojom písaných textov na papieri bežného formátu A3, pričom originálny strojopis vznikol v roku 1975 a jeho xerokópia v roku 2004. Trojici listov dominuje kríž umiestnený v strede, vytvorený pomocou interpunkčných znamienok nachádzajúcich sa vo výbave písacieho stroja (s najväčšou pravdepodobnosťou tu ide o pomlčky). Pod jednotlivými rovnoramennými krížmi (ktoré však môžeme čítať aj ako znamienko plus) je na každom liste strojom napísané iné slovo: „čtverec“, „trojúhelník“, „kruh“.
Ide tu o konceptuálno-vizuálne dielo spájajúce „kresbu“ písacím strojom a text, ktoré, ako názov napovedá, súvisí so sémantikou. Sémantika je v jazykovede náuka o význame jazykových jednotiek a o zmenách ich významu; vo filozofii to je súčasť semiotiky, zaoberajúca sa štúdiom vzťahov medzi formou a významom znakov.
Kríž na obrázku môžeme vnímať z hľadiska semiotiky ako znak reprezentujúci kríž alebo matematické znamienko plus, ktoré majú rôzne významy závislé od kontextu ich použitia. Slová popisujú tri základné geometrické útvary, ktorých formu si dokážeme predstaviť aj keď ich vidíme len napísané. A tu nastáva zaujímavá konfrontácia súvislostí významov a foriem, ktorú Valoch vo svojej štúdii rozohráva. Napriek tomu, že na každom liste papiera vidíme kríž, resp. znamienko plus, opisuje text úplne iné geometrické teleso, čiže nastáva nezhoda medzi vizuálnou zložkou a jazykovým významom slov. Valoch tu uvažuje nad funkciou slov, znakov a ich významom a vzájomnými súvislosťami medzi nimi, pretože napriek tomu, že text nepopisuje videné, v našej mysli si význam slova dokážeme na základe našej predošlej skúsenosti vybaviť – každý predsa vie, ako vyzerá štvorec, kruh a trojuholník. Keď znak „+“ vnímame matematicky ako znamienko plus, môžeme vzťah medzi jednotlivými listami chápať aj ako časť matematickej rovnice „“štvorec + kruh + trojuholník“, čo nám dáva súčet základných geometrických útvarov. Ak tomuto znaku priradíme čisto vizuálnu funkciu, môžeme jeho dve ramená vnímať ako bližšie zadefinované koordináty v rovine, do ktorých sa jednotlivé dvojdimenzionálne geometrické útvary môžu zakresliť.
Ďalšou rovinou diela je technika xeroxu, ktorá je tu použitá. Naznačuje totiž multiplikovateľnosť, sériovosť a určité odosobnenie sa autora od svojho rukopisu, ktorý je potlačený, samozrejme, už v prvom pláne použitím písacieho stroja, no tu sa ešte znásobuje. Paralelu môžeme hľadať v jazykových znakoch a ich význame, ako aj v jazyku samotnom. Tieto významy, pojmy a znaky sú totiž tiež akýmisi kópiami, ktoré každý z nás používa a kopíruje, no preberá ich z originálneho významu, ktorý je daný a v podstate nemenný.
Ako máme možnosť vidieť, napriek tomu, že toto dielo vyzerá na prvý pohľad jednoducho a neatraktívne, keďže sa skladá z banálnych znakov a pojmov, keď začneme nad ním uvažovať konceptuálne, ponúka nám veľké množstvo rôznych významov a interpretácii. Ide tu teda nie až tak o vizuálne a výtvarné, ale skôr o intelektuálne dobrodružstvo.
Omar Mirza ●
Virtuálna galéria NG