Dielo Flashback je inštalácia pozostávajúca zo štrnástich 3D objektov (rôznych spätných zrkadielok z rôznych modelov aut). Spätné zrkadielka sú v aute na lepšiu kontrolu a orientáciu sa v cestnej premávke. Slúžia na rýchle zorientovanie, skontrolovanie, vyhodnotenie situácie. V prílišnej pozornosti pohľadu do spätných svetiel môžeme ohroziť seba aj ostatných účastníkov premávky. Ak vnímame spätné zrkadlo ako metaforu, tak Flashback a štrnásť malých spätných zrkadiel v pohybe hovorí, že dlhý spätný pohľad „dozadu“ môže skresliť žitú prítomnosť. Stena vytvorená zo spätných zrkadiel, v ktorých sa môže spätne divák pozerať, zobzerať. V nahromadených predmetoch (objektoch), v ktorých sa spája známe (poznané) s novým (vyseparovaným, vypreparovaným, fragmentarizovaným) významom.
Samotný autor o inštalácii hovorí: „Flashback je Záblesk obrazu skutočnosti, ktorú sa snažíme uchopiť, ale, ktorá paralelne plynie v druhom dejstve našej prítomnosti(…) Primárny obraz už nie je, je len dej, ktorý si na základe skúsenosti a pamäte skladáš. Vytváraš si tak „druhé dejstvo“ teda paralelný obraz.“
Kvetan svojím jazykom proklamuje, že je skutočne súčasným umelcom, ktorého tvorba prekročila lokálne hranice výtvarnej scény a našla si priestor v stredoeurópskom kontexte. Ideovo pracuje s vizualitou súčasnej kultúry a jej rôznych atribútov. Nie je mu cudzie narábanie s gýčom, dobovým, často až dekadentným estetičnom. V dielach z posledného obdobia pracuje hlavne s 3D objektami a inštaláciami, ktoré zámerne manipuluje, čím vizuálne spochybňuje, demystifikuje, privlastňuje v zmysle ready-made. Hlavným tvorivým princípom autora je povýšenie/spochybnenie marginalizovaného/zatriedeného, čím hravo narúša a súčasne buduje nové estetické kanóny a stereotypy. Čaro postkonceptuálnych paradoxov robí dielo Mareka Kvetana mimoriadne atraktívnym pre jeho prijímateľa. Funkčne dekonštruuje, aby vykonštruoval novú estetickú/vizuálnu situáciu s nadsádzkou absurdnosti kutilstva.

Ľudmila Kasaj Poláčková ●
Virtualna galéria NG