ZOO - pokračujúci koncept krajiny

Peter Bartoš

datovanie:
miery: výška 115.0 cm, šírka 79.0 cm
výtvarný druh: kresbadokumentárna
kresbavoľná
typ objektu: mapa
žáner: lettristická kompozícia
krajina
architektonická kompozícia
materiál: plátená roleta
technika: pero, čierne
značenie:
inštitúcia: Nitrianska galéria, NGN
inventárne číslo: K 788
tagy: krajina zoo architektúra
v kolekciách:

Dielo ZOO – pokračujúci koncept krajiny patrí k spomínaným dlhodobým topografickým cyklom, pričom téme bratislavskej Zoologickej záhrady sa Bartoš venuje najintenzívnejšie, keďže tam dlhé roky pracoval. Na kresbe vidíme autorov návrh vzhľadu dobudovania krajinného a architektonického prostredia ZOO, ktorý vychádza zo súčasného stavu a ponúka riešenia na umiestnenie výbehov konkrétnych zvierat, členenie rôznych stavebných prvkov a využitie priestoru na voľnočasové aktivity. Takáto tvorba, premena a zveľaďovanie krajiny v konceptuálnej rovine, autorovi ponúka v podstate neobmedzený priestor pre mapovanie vlastných ideí – Bartoš je teda akýmsi „kartografom myšlienok a obrazov“ [1]. Tieto umelecké diela by sme mohli odsunúť do sféry zidealizovanej imaginácie, to by však Bartoš nemohol ponúkať aj reálne, konkrétne a uskutočniteľné riešenia a zlepšenia.

Peter Bartoš je považovaný za jednu z vedúcich osobností slovenského konceptuálneho umenia. Napriek štúdiu maľby sa už na počiatku svojej umeleckej dráhy v roku 1965 manifestačne rozlúčil s tradičnou maľbou na akcii „Rozdávanie“, mimochodom, jednom z prvých prejavov akčného umenia v našom prostredí, kde svojim kolegom a kamarátom rozdal svoju doterajšiu tvorbu, „vytvoriac si tak čistý stôl pre ,inú‘ kreativitu.“ [2] Začína sa zaujímať o skúmanie správania sa hmoty, prácu s ňou a jej fyzikálne vlastnosti ako koncentrácia či difúzia.

Od týchto prác prechádza koncom 60. rokov ku konceptuálnym textovým odkazom, náčrtom a kresbám. Popri akčnom a konceptuálnom umení sa kvôli svojej láske k prírode zaujíma o land-art a zoo-art, dlhodobo sa venuje niekoľkým profilovým témam ako holuby (napr. projekt šľachtenia „Bratislavského holuba estetického“, za ktorého dokonca získal v roku 1976 chovateľské ocenenie), alebo otvorený, dlhoročný cyklus maliarsko-textovo-topografických záznamov. V nich sa venuje konkrétnym výsekom mesta a krajiny (napríklad bratislavské podhradie, lesoparky, ZOO) kriticky komentujúc súčasný stav, navrhujúc nové riešenia a formulujúc univerzálne, často idealistické posolstvá.

Tieto významovo i formálne viacvrstvové diela sa vyjadrujú k rôznym ekologickým problémom, vyzývajú k ochrane prírodných a historických pamiatok, nabádajú k záchrane a rekultivácii krajiny, kritizujú developerov a ich necitlivé zásahy do mestského prostredia Bratislavy.


Poznámky:

[1] Čarná Daniela, Gregorová Lucia: Mapy. Umelecká kartografia v strede Európy 1960-2011 (katalóg výstavy), Galéria mesta Bratislavy a Slovenská národná galéria, Bratislava 2011, ISBN 978-80-89340-27-9, nepaginované.
[2] Hanáková Petra: Akčné umenie, in: http://www.arslexicon.sk/?registre&objekt=akcne-umenie (vyhľadané dňa 29.4.2014).

Omar Mirza ● Virtuálna galéria NG