Ludwigov mlyn

Ivana Palečková

datovanie:
miery: šírka 31.0 cm, výška 44.0 cm
výtvarný druh: grafika
materiál: biely papier
technika: trojfarebná risografia
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: G 14145
tagy: čierne diery
v kolekciách:
nadobudnutie: Dar združenia Čierne diery

Ludwigov mlyn bol najväčším parným mlynom na území Prešporka, navyše mal ako prvý trvalé elektrické osvetlenie z vlastného dynama. V roku 1880 ho založila rodina Ludwigovcov, chovateľov prasiat. Skĺbenie podnikania sa Ludwigovcom oplatilo, okrem zisku z mletia pre zákazníkov mali úžitok z produktov pre chov prasiat, ktoré museli dovtedy nakupovať.

Ťažili tiež z výhodnej polohy pri železničnej trati medzi Trnavou a Žitným ostrovom, či z blízkosti mestského bitúnku, dnešného trhoviska na Miletičovej. Päťpodlažný mlyn postavili na Krížnej ulici spolu s obytným palácom. Pôvodný areál mlynu však prešiel množstvom premien, zasiahlo ho bombardovanie aj požiar. Podnikateľská rodina sa navyše ocitla v nemilosti komunistov. Zbúrali ich kaplnku na Blumentálskom cintoríne a osadili sochu milicionára. Kostrové pozostatky sa „stratili“. Z paláca zostal malý záhradný pavilón, z mlyna vysoké valcové silo z roku 1937 od firmy Pittel & Brausewetter a sklad C od architektov Cyrila Urbana a Juraja Tvarožka.

Zvyšné sklady A, B a D sa po požiari nezachovali. V súčasnosti mení firma Ludwig sklad C na bytový dom, ktorý využíva len nosnú konštrukciu pôvodného objektu. Plánuje aj rekonštrukciu pamiatkovo chráneného sila, v ktorom chce v interiéri zachovať rozvádzač s distribučnými potrubiami. Z druhej strany sila vzniká ďalší bytový komplex s názvom Ludwigov mlyn od firmy Imagine.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop