The golden Lady

Koloman Sokol

datovanie:
miery: šírka 64.0 cm, výška 49.0 cm
výtvarný druh: kresbavoľná
žáner: figurálna kompozícia
materiál: papier
technika: šelak
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: K 12402
v kolekciách:
objednať reprodukciu

Z košického okruhu a z Krónovej školy vyšiel grafik Koloman Sokol (1902 – 2003), iný výrazný predstaviteľ sociálneho umenia, ktorého dielo sa stalo ďalším dôležitým pilierom modernej výtvarnej tradície a zohralo iniciačnú úlohu v rozvoji grafickej tvorby. Bývalý mäsiarsky učeň sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia, aj napriek skutočnosti, že väčšiu časť svojho dlhého života (veď zomrel ako vyše storočný) prežil v zahraničí, hlavne v Spojených štátoch amerických.

Súdobú realitu reflektoval mimoriadne drsným až krutým spôsobom. Ako napísal spisovateľ Dobroslav Chrobák, vynášal na povrch „...iba tie zakrvavené franforce, ktoré vylovil zo dna života medzi robotníkmi, prostitútkami, vojakmi, v krčmách na periférii, v nocľahárňach pre nezamestnaných, v uhoľných baniach“. Sokol stál vždy na strane ubiedeného, vykorisťovaného, trpiaceho, zraňovaného človeka, ktorý preň reprezentoval celé ľudstvo.

V Mexiku pribudli medzi hrdinov jeho diel Indiáni, s ktorých ťažkým osudom od začiatku súcitil. Objavili sa scény pohrebov, významovo mnohoznačných zhlukov anonymných postáv mexických vidiečanov vo vyprázdnenom, neindetifikovateľnom priestore, sugestívne ťažké portréty mŕtvych (Mŕtve deti 39, 1939). Sú to nielen reálne výjavy, ale zároveň aj metafory smrti, zániku, večnosti. O Sokolovej neľútostnej podobe figurácie svedčí aj zlatými odleskami žiariaci ženský akt The Golden Lady | Zlatá pani (1940), kde karikatúrna deformácia a „škaredosť“ pokrivených telesných foriem poukazujú skôr na skeptickú úvahu o pominuteľnosti
krásy a dočasnosti života.

Katarína Bajcurová ● Moderna ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... (29. 3. - 30. 9. 2012 : Slovenská národná galéria, Bratislava)