Po búrke

Martin Benka

Viac sa o diele dočítate v článku Dielo v detaile.

Dejiny umenia sú plné diel, ktorých interpretácia sa časom menila, buď zásluhou autorov umeleckých diel alebo ich vykladačov – historikov umenia. Často k utváraniu legiend prispievali autori sami. V diele videli predovšetkým to, čo chceli vidieť sami, respektíve to, čo chcelo vidieť ich okolie (čo preň bolo dôležité), kolektív, spoločnosť... premietali sa do nich intencie determinované hlavne zvonka. Príbeh spojený s obrazom Martina Benku Po búrke / Dúha (okolo 1918 – 1919) je príkladom takejto „sebaštylizácie“. Zhodou okolností sa stal prvým získaným a zapísaným dielom do inventára – zbierok Slovenskej národnej galérie pod číslom O 1. Bol zakúpený na 6. schôdzi kuratória SNG 3. decembra 1949 od dr. Charousa, Benkovho priateľa, ktorému obraz predal krátko po jeho namaľovaní.

Benka touto maľbou symbolicky privítal koniec prvej svetovej vojny a vznik novej republiky. Zaujímavé na tom je, že táto interpretácia sa vyvíjala a vznikla až dodatočne. Vo svojich pamätiach O umení (1958) dával autor obraz do súvislosti s prvou svetovou vojnou a „s prísľubom krajších čias“, obnovením kontaktov s domovinou a s nadšením z národného oslobodenia. Marian Váross, Benkov monografista v publikácii z roku 1952 citoval tieto umelcove slová: „Prečkal som najhoršie vojnové časy a dočkal sa ich konca. Konca radostného. Českej neodvislosti, s ktorou som cítil tak, ako by bola moja, a ešte väčšej radosti, že je i Slovensko slobodné, samostatné, neodvislé od Maďarov, a že sme jeden štát s Čechmi. Priamo som plakal precítením radosti, aká sa nám dostáva po skončení vojny“. O niečo neskôr na to maliar vo svojich pamätiach spomínal: „...28. októbra bol som už v Prahe a radoval sa s radujúcimi, že je koniec prelievaniu krvi, že z povestnej väznice národov vyšiel nový, slobodný, demokratický štát vedno s oslobodeným Slovenskom, mojou malou, ale krásnou domovinou.“.

V súvislosti s datovaním, vznikom a názvom obrazu existujú viaceré nejasnosti a nezrovnalosti, ktoré dnes už sotva dokážeme upresniť. Benka ho podľa vlastných slov namaľoval v rodisku, v Kiripolci na Záhorí (dnešné Kostolište), ktorý navštívil hneď po prevrate. Vtedy vznikli dva náčrty, na druhom „slnko vystupuje spoza odchodiacich mrakov a v popredí vzniká dúha. Tomuto námetu dávam názov ´Dúha – mier´.“ Paradoxne, v jeho vlastnoručnom súpise malieb dielo vystupovalo pod názvom Dúha (Bratislavským krajom) a bolo datované do rokov 1917 – 1918. Do zbierok SNG však vkročilo pod upraveným, o niečo neskorším datovaním i názvom Po búrke/Dúha, akoby tu bola tendencia dodatočne presunúť akcenty, zvýznamniť názov a symbolicky ukotviť umelcov vzťah k historickej udalosti, ktorá bola vnímaná ako významná, ba priam kľúčová aj pre osudy Slovenska. ... „Viedli ma iba moje city a túžby“ písal Benka vo svojich pamätiach, chcel počúvať a zhmotniť „radostnú pieseň roviny, rozprestierajúcej sa do diaľky, šírky i výšky...“, pieseň krajiny nad, ktorou vyklenul monumentálnu dúhu – symbol nového života a nových – slobodných – čias... 

datovanie:
miery: výška 121.0 cm, šírka 170.0 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: krajina
v kolekciách:
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: O 1