Darwin’s Nightmare (Netopier a krčiažnik)

„Divočina je napríklad, keď pár dní nemáš zrkadlo a uvedomuješ si seba len cez fyzické pocity – hlad a chlad. Spíš, kde príde únava. Základné pocity sveta. Nikto sa nepozerá. Divočina je zaklínadlo a mýtický pojem z bájnej krajiny, ktorá už neexistuje. Divočina je túžba, je to sen o svete pred ekologickou katastrofou, ktorú si začíname uvedomovať. Myslíme na ňu s bázňou a túžime do nej vstúpiť, vyhľadávame ju na cestách a snažíme sa dostať až na koniec zeme, kde je možno ešte kúsok divočiny ukrytý. Divočina je aj maľovanie s „čelovkou“ v niekoľko dní trvajúcom daždi a hmle na najdaždivejšom mieste na svete. Divočina je môcť robiť presne to, po čom túžiš. 

Moje súčasné obrazy rozprávajú príbehy miest, ľudí, zvierat či rastlín, ktoré som na cestách stretla. Niekedy sa príbehy prelínajú, tak ako ja sa posúvam. Spomienky sa zmiešavajú a vrstvia cez seba. Mesto s prírodou, jedna krajina s inou... do obrazu vstupujú okrem môjho subjektívneho, ale väčšinou reálneho zážitku aj ekologické či sociálne témy. Prerozprávam počuté príbehy a hľadám vzťahy ľudí k miestu, o ktorom hovorím. Je to možno ako tá divočina – miesto, ktoré túžime vidieť, ale už je iba snom.

Aj moje obrazy sú určitým snom alebo spomienkou sveta, vizuálnou básňou poskladanou z reálnych slov pospájaných do veľkej mentálnej mapy.“ – Juliana Mrvová

Alexandra Tamásová ● Katalóg k výstave Do divočiny