Cervus Elaphus / Jeleň lesný

Ivana Sláviková

Ivana Sláviková – Cervus Elaphus / Jeleň lesný
datovanie:
miery: výška 48.0 cm, šírka 48.0 cm
výtvarný druh: iné médiáobjekt
žáner: animálny motív
folklórny motív
materiál: kombinovaný materiál
zinkový plech
bavlna
technika: kombinovaná technika
vŕtanie
perforovanie
vyšívanie, ručné
značenie:
inštitúcia: Nitrianska galéria, NGN
inventárne číslo: F 135
v kolekciách:
zo série: Cervus Elaphus / Jeleň lesný (1/2)

Dielo Cervus Elaphus / Jeleň lesný pozostáva z dvoch samostatných plechov štvorcového formátu. Na každom z nich je zrkadlovo oproti tomu druhému „vyšitý“ krížikovým stehom motív jeleňa v lese prevzatý z ľudových výšiviek. Autorka tu podobne ako v celej svojej tvorbe spája viacero protikladov: tradíciu a súčasnosť, mužské a ženské, súkromné a verejné, mäkké a tvrdé.

Dielo je materiálovým i významovým paradoxom. Pozinkovaný plech – súčasný, pevný, chladný, a industriálny – je perforovaný vŕtaním, hrubou intervenciou do materiálu, ktoré môžeme vnímať ako „maskulínny“ prístup k sochárskej tvorbe, ktorá bola v minulosti stereotypne pokladaná za doménu mužských umelcov. Naopak, vyšívanie mäkkou, ružovou bavlnkou odkazuje na typicky ženskú ručnú prácu, ale aj na autorkinu súkromnú mytológiu, keďže použitý krížikový vzor pochádza z regiónu, v ktorom sa narodila a vyšívanie patrilo k jej rodinnej tradícii.

Pre Slávikovej tvorbu je príznačný moment dotýkania sa, ktoré je nielen povolené, ale aj žiaduce, keďže ponúka divákom ďalšiu rovinu vnímania a v podstate aj čítania každého diela. „Zrastenie“ dvoch tak odlišných materiálov prináša okrem vizuálneho zážitku aj zaujímavú haptickú skúsenosť.

Zobrazenie jeleňov je známe už z obdobia paleolitu, napríklad z francúzskej jaskyne Lascaux. Jeleň – kráľ lesa, bol v mnohých kultúrach po celom svete kultovým a mytologickým zvieraťom symbolizujúcim silu prírody, plodnosť, múdrosť, či vznešenosť. Bol považovaný napríklad za sprievodcu mŕtvych na druhý svet (Skýti), jeho parohy slúžili ako liečivo či afrodiziakum (Čína, Kórea, Sibír), svoje miesto má v antickej mytológii i v kresťanstve (jeleň s krížom medzi parohami ako atribút sv. Huberta), alebo ľudových rozprávkach (Braček jelenček). Ručiace jelene, poľovnícke výjavy, lesné zákutia s divou zverou a podobné žánrové motívy, aké ešte pred storočím viseli v obývačke každého správneho malomeštiaka, sa postupne stali symbolmi gýča. Súčasné postmoderné umenie však znovuobjavilo tento motív a vedome využíva jeho vizuálne i obsahovo nabitý potenciál.

Omar Mirza ● Virtuálna galéria NG