Domy na dedine s figurálnou štafážou

Konštantín Bauer

 

Za prvú zmienku o existencii cigánskeho Tábora v Košiciach je považovaný rok 1686, kedy sa v súpisoch daní v Košiciach uvádzajú aj daňovníci ,,pod múrmiʼʼ mesta, za ktorých platil vajda tohto cigánskeho Tábora na predmestí Košíc kolektívnu daň vo výške 180 zlatiek (florénov) alebo 100 toliarov, na základe čoho historici usudzujú, že išlo o nemalý počet osôb. Samotný Tábor pod Moldavskou cestou však vznikal až okolo polovice 19. storočia. V roku 1893 žilo v Košiciach 474 Cigánov. Predpokladá sa, že cigánsky Tábor pod Moldavskou cestou, vrátane Strmého kúta pri Sladovni a priľahlých ulíc Floriánskej a Žriedlovej sa dotvoril do roku 1918. Jeho plochu tvorili ulice Žižkova, Dlhá, Tatárska, Mostová, Dýmková, Tulipánska, Veselá, Turecká, Vysoká, Vysoká medzierke, Jánošikova a Táborská.

Policajná evidencia v Československej republike z roku 1924 dokladá prítomnosť 771 Cigánov v Košiciach, z ktorých si 131 vykazovalo ako povolanie hudobník. Väčšina z nich žila v mestskej štvrti Tábor na vyššie uvedených uliciach, predovšetkým na Vysokej a Idanskej. Niekoľko rodín významných primášov bývalo aj v centre mesta a s obyvateľmi osady sa nestýkali, ich deti nenavštevovali ani ľudovú školu na Kukučínovej ulici na okraji Tábora. Po druhej svetovej vojne už v Košiciach žilo 1185 Cigánov a samotný Tábor sa stal problémom, nakoľko cigánske chatrče lemovali príjazd do Košíc z južnej hlavnej magistrály v smere od Rožňavy. V roku 1973 sa už počet Cigánov v meste spolu s vonkajším okruhom v osadách Ťahanovce, Krásna, Myslava a Šaca vyšplhal na 11 501.

Neustále sa hromadiace problémy a akútnosť ich riešenia nakoniec vyústili v 70. rokoch 20. storočia ku schváleniu výstavby sídliska Luník IX., ktorého história sa začala písať v roku 1981 a kam boli vysťahovaní práve Cigáni z Tábora i centra Starého mesta. Pohľad do uličiek tohto už neexistujúceho Tábora nám ponúka významný košický maliar a jeden z protagonistov košickej moderny, Konštantín Bauer (1893 – 1928), ktorého tvorba je charakterizovaná sociálnym civilizmom. Hlavnou témou jeho tvorby bola periféria mesta s opustenými uličkami. Maľoval rozpadávajúce sa domy vo vyváženej kompozícii stvárnené redukovanou farebnosťou a expresívne tak vyjadroval ťažké osudy obyvateľov okraja mesta.

datovanie:
miery: výška 72.0 cm, šírka 82.0 cm
výtvarný druh: maliarstvo
žáner: krajina
v kolekciách:
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Východoslovenská galéria, VSG
inventárne číslo: O 708
licencia: Creative Commons License voľné dielo