Matysiak sa narodila roku 1979 v Poznani. V súčasnosti žije s rodinou v Przeźmierowe. Láska k zvieratám tvorí podstatnú časť jej príbehov. Tvorbe sa začala venovať roku 2000 v terapeutickej tvorivej dielni Krzemien v Poznani. Kresby tvorí aj v Galérii TAK. Matysiak venuje veľkú pozornosť šperkom a oblečeniu, ktoré sú jej častými témami. Nedávno prezentovala cyklus ženských portrétov so zvláštnymi kostýmami pripomínajúcimi módne prehliadky.
Je dôsledná a vždy používa líniu ako hlavný konštrukčný prvok kresby. Tento osobitý znak vyplýva z jej výtvarnej povahy a rozpráva ním svoje vizuálne príbehy. Kresbový znak sa mení podľa jej nálady a potreby. Niekedy ho vytvorí jediným ťahom a tak sa stane významným aj malý detail. Inokedy ho vyjadrí dlhou expresívnou čiarou. Je jednoduchý, ale má silný výraz.
Lineárne členenie smeruje k plynulej forme, ktorá vytvára účelný prostriedok komunikácie s bielym pozadím a stáva sa sama osebe určitou hodnotou. Kresbová forma sa vznáša a deformuje zákony gravitácie. Často vychádza z úzkeho rámu vizuálnych prvkov, vymedzeného architektúrou a postavami včlenenými do nej. Vytvárajú obrazový základ pozostávajúci z jedného systému línií.
Akoby bielosť vytvárala sivý obraz a naopak. Tieto dve polia sa navzájom prestupujú. Bielosť pozadia ovplyvňuje konštrukciu a často určuje rozvrhnutie kresby a tým rozbíja dostredivú kompozíciu. Sivá farba ceruzy vytláča striebornú z podkladovej bielej. Vytvára zdanlivo sivé odcudzené ostrovy a ich minimalizácia pripomína japonský drevorez.
Sivé kresby pochádzajú pravdepodobne z autorkinho „vnútorného vedomia“ a farebné zo znázornenia exteriéru. Sivé rozprávajú príbeh o zložitosti sveta, farebné sú skôr pokusom o zapamätanie si obrazu sveta v jeho symptomatických znakoch objavu a veľkosti.
Zreteľne to vidno na maľbách Naklonená veža v Pise, Forum Romanum, Schody jaguárov, Eiffelova veža a Modrá mešita v Istanbule. Autorka dôsledne používa charakteristické výrazové prostriedky, redukujúc ich na niekoľko odtieňov hnedej a zelenej, obklopených čiernou či sivou kontúrou. Kompozičné usporiadanie pretiahnutých postáv a jemné architektonické tvary sú prirodzenou súčasťou atypického formátu kresby. Vertikálne členenie zdôrazňuje nestálosť výtvorov prírody, obsahuje rovnako nestále prvky – okná a dvere, ktoré sa prekvapivo podobajú na Gaudího.
Architektonická konštrukcia stráca svoju hodnotu v porovnaní s imaginárnymi tvarmi. Tvary budov sú spojené s autorkiným očarením, s jej záľubou v róbach a v móde. Dekoratívnosť pripomína komplikovane navrhnutú látku a zdá sa, že autorka ju používa, aby zahalila konštrukciu budovy, vytvárajúc tak dvojitú fasádu.
Matysiak sa zúčastnila na mnohých výstavách v Poľsku: Galéria tak v Poznani, Galéria Oto ja v Plocku, Galéria insitného umenia Leszeka Macaka v Krakove, Galéria Pod sukniami v Štetíne, Sliezske múzeum v Katowiciach v rámci Medzinárodného výtvarného bienále pre fyzicky postihnutých v Krakove i v zahraničí: Kunsthaus Kannen v Münsteri a Stadtmuseum v Erlangene.
Katarína Čierna ●
katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG
