Advertising Photograph

François Kollar je asi vo svete najznámejším fotografom pochádzajúcim z územia dnešného Slovenska. Naša kultúra si ho však môže privlastniť iba podmienečne – narodil sa v bývalom Uhorsku, na slovensko-maďarskom etnickom rozhraní, cítil sa byť Maďarom, stal sa francúzskym občanom a vnímaný je predovšetkým v kontexte francúzskej kultúry.

Kollar začínal ako železničný úradník a chcel byť profesionálnym fotografom, nie iba fotoamatérom. Z tohto dôvodu emigroval, pôvodne mal namierené do USA, v Paríži sa mal len zastaviť, napokon tu ale ostal na dlhé roky a po istých peripetiách sa stal uznávaným fotografom. Kollar si svoju „fotografickú identitu vytvoril na križovatke rôznych žánrov: dokumentaristického prieskumu, ilustračnej, reklamnej a žurnalistickej fotografie“ (Baqué). Bol predstaviteľom druhej vlny modernej fotografie, štýl novej vecnosti „prispôsobil svojej miere, učinil ho pružným a ohybným, zbavil ho pôvodnej tvrdosti“ (Baqué).

Jeho životným projektom bolo Pracujúce Francúzsko (1931 – 1934), fotografický dokument bezprecedentného rozsahu o rôznych podobách práce v celom Francúzsku, ktorý sa po uverejnení (15 albumov s vyše 1100 zábermi) stal celonárodnou udalosťou. Jeho súčasťou je aj slávny portrét Nosiča koľajníc, sebavedomého chlapíka, ktorý rozhodne nebol stelesnením ubiedenej robotníckej triedy.

Reklamná fotografia sa považuje za najinvenčnejšiu časť Kollarovho diela. Výsledkom experimentov na poli reklamnej fotografie sa stali štúdie, ktoré boli často autonómnymi, takmer abstraktnými kompozíciami. Fotografickú štúdiu pre reklamu písacích strojov Hermès sprevádzal slogan, podľa ktorého klávesy písacieho stroja boli ľahké na dotyk ako pierko. Kollar v precízne osvetlenom veľkom detaile klávesnice umiestnil priesvitné pierko na kláves s písmenom K – že by to bol náznak autorovej iniciály, jeho metaforickej signatúry?

Aurel Hrabušický ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.