Hnev národa na ziskožravca!

Rozhodne najtemnejšou stránkou obdobia slovenského štátu je holokaust: očiernenie, odľudštenie, zvecnenie, okradnutie, odsun a následne likvidácia desať tisícov obyvateľov židovského pôvodu zo Slovenska. Antisemitizmus, odjakživa prítomný v slovenskej kultúre, získal za slovenského štátu oficiálne posvätenie, bol súčasťou kultúrnej i ekonomickej politiky štátu, jedným z dominantných motívov jej propagandy. Protižidovská propaganda pritom prúdila do povedomia („do hláv“) Slovákov všetkými disponibilnými kanálmi. Prostredníctvom dennej i „oddychovej“ tlače, rozhlasového i filmového vysielania, formou štvavých plagátov vylepovaných na plagátovacích plochách, v krčmách či v dedinských výveskách. Dokonca i potraviny (múka, cukor) bývali príležitostne oblepované nálepkami s protižidovskými motívmi a v kinách bežali, na spôsob predfilmových reklám.

Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)