Moderné drevo

38 diel  ·  Vladimíra Büngerová  ·  15. 06. 2017

Drevo v dejinách umenia má pozíciu tradičného materiálu. V modernom sochárskom umení od 60. rokov 20. storočia došlo k jeho aktualizácii a prehodnoteniu viacerými akademicky školenými sochármi, pre ktorých znamenalo nové možnosti tvorby. Drevo ako sochársky materiál v tomto období ohlásilo svoj grandiózny návrat a „starý“ materiál s historickou stopou, archetypálnym jazykom a s typickými výtvarnými vlastnosťami výrazne poznamenal moderné slovenské umenie.

Kolekcia predstavuje podoby návratu k tomuto materiálu, rôzne tvorivé prístupy a témy vybraných slovenských sochárov neskorej moderny – solitérov i zo Skupiny Mikuláša Galandu a Konfrontácií: Rudolfa Uhra (1913 – 1987), Vladimíra Kompánka (1927 – 2011), Vladimíra Môťovského (1928 – 2003), Ludwika Korkoša (1928 – 1992), Jaroslava Kočiša (1933 – 1990), Andreja Rudavského (1933 - 2016) a ďalších autorov prostredníctvom diel zo zbierky Slovenskej národnej galérie inštalovaných v Stĺpovej sieni zámku vo Zvolene.

Vladimír Kompánek, Koník do ruky, 1970Po rokoch sa mi zdá, že vlastne všetko, čo bolo v detstve, bolo drevené. Aj celá dolina voňala drevom. Na drevenom kláte hľadám ozvenu. Drevený prirodzený rozmer, pokúšam sa ho poznačiť detskou rozpomienkou. Lipovým tichom starých, teplých, dobrých zím.“ - Vladimír Kompánek 

Mám rád drevo. Stalo sa pre mňa najdostupnejším, najkrajším a najživším materiálom, aký poznám. Možnosti jeho využitia, jeho pôsobenia na človeka, na životné prostredie sú priam zázračné. Len ho treba pochopiť. Tak, ako si to samo želá. Keď robím sochu z dreva, ono si samo určuje možnosti stvárnenia a vyjadrenia myšlienky. Dá sa s ním komunikovať. Keď sa mu nepáči, samo povie – dosť! No a tak akosi by mala podľa môjho názoru vznikať socha. V súlade a vo vzájomnom porozumení autora a materiálu.“ - Jaroslav Kočiš

V mojom srdci zostane veľká láska k drevu, lebo kráčam s ním od kolísky. Je to spätosť a sila. Tvoriť do dreva je niečo tak čisté a krásne, ako kvet či chlieb. Tak ako sa rodí deň za dňom, i stromy znovu a znovu kvitnú. Každým zatnutím do dreva sa mi otvára obrovský priestor objavovania a vnútorného vzrušenia. Tu si človek uvedomuje ako sa chveje ľudský cit, keď vytesáva z mlčanlivých klátov svoje myšlienky. Mlčky vedľa seba stoja, šepocú si, že sa nedá žiť bez slnka, bez ľudí, bez kvetov, bez stromov, lebo sme deti z jedného rodu prírody, zeme a vesmíru.“ - Ludwik Korkoš

V kolekcii sa nachádza aj príklad práce s materiálom dreva zo súčasnosti - socha Bivak od Štefana Papča, ktorá bola inštalovaná do steny Lomnického štítu a neskôr do steny Nórskeho Jossingfjordu, napospas prírodným živlom a vplyvom počasia. Premena a správanie sa sochy v prirodzenom prírodnom prostredí boli online prenášané pomocou IP kamery a webu do rôznych verejných miest a mediálnych priestorov.

Kolekcia vychádza z kurátorskej prednášky Moderné drevo v rámci cyklu programov Slovenskej národnej galérie s názvom To najlepšie, čo doma máme

  Tweet