Moderné drevo

37 diel  ·  Vladimíra Büngerová  ·  15. 06. 2017

„Po rokoch sa mi zdá, že vlastne všetko, čo bolo v detstve, bolo drevené. Aj celá dolina voňala drevom. Na drevenom kláte hľadám ozvenu. Drevený prirodzený rozmer, pokúšam sa ho poznačiť detskou rozpomienkou. Lipovým tichom starých, teplých, dobrých zím.“ 
Vladimír Kompánek 

Drevo má v dejinách umenia pozíciu tradičného materiálu. V modernom sochárskom umení došlo od 60. rokov 20. storočia k jeho aktualizácii a prehodnoteniu. Pre viacero akademicky školených sochárov znamenalo nové možnosti tvorby. Drevo ako sochársky materiál ohlásilo v tomto období svoj grandiózny návrat. „Starý“ materiál s historickou stopou, archetypálnym jazykom a typickými výtvarnými vlastnosťami tak výrazne poznamenal moderné slovenské umenie.

Kolekcia predstavuje rôzne tvorivé prístupy pri návratoch k tomuto materiálu v podaní slovenských sochárov neskorej moderny. Sú medzi nimi solitéri i členovia Skupiny Mikuláša Galandu a Konfrontácií: Rudolf Uher (1913 – 1987), Vladimír Kompáenk (1927 – 2011), Vladimír Môťovský (1928 – 2003), Ludwik Korkoš (1928 – 1992), Jaroslav Kočiš (1933 – 1990), Andrej Rudavský (1933 - 2016) a ďalší. Výber ich diel zo zbierky Slovenskej národnej galérie je inštalovaný v Stĺpovej sieni zámku vo Zvolene.

Vladimír Kompánek, Koník do ruky, 1970

 

Mám rád drevo. Stalo sa pre mňa najdostupnejším, najkrajším a najživším materiálom, aký poznám. Možnosti jeho využitia, jeho pôsobenia na človeka, na životné prostredie sú priam zázračné. Len ho treba pochopiť. Tak, ako si to samo želá. Keď robím sochu z dreva, ono si samo určuje možnosti stvárnenia a vyjadrenia myšlienky. Dá sa s ním komunikovať. Keď sa mu nepáči, samo povie – dosť! No a tak akosi by mala podľa môjho názoru vznikať socha. V súlade a vo vzájomnom porozumení autora a materiálu.“ - Jaroslav Kočiš

V mojom srdci zostane veľká láska k drevu, lebo kráčam s ním od kolísky. Je to spätosť a sila. Tvoriť do dreva je niečo tak čisté a krásne, ako kvet či chlieb. Tak ako sa rodí deň za dňom, i stromy znovu a znovu kvitnú. Každým zatnutím do dreva sa mi otvára obrovský priestor objavovania a vnútorného vzrušenia. Tu si človek uvedomuje ako sa chveje ľudský cit, keď vytesáva z mlčanlivých klátov svoje myšlienky. Mlčky vedľa seba stoja, šepocú si, že sa nedá žiť bez slnka, bez ľudí, bez kvetov, bez stromov, lebo sme deti z jedného rodu prírody, zeme a vesmíru.“ - Ludwik Korkoš

V kolekcii sa nachádza aj súčasný príklad práce s drevom - socha Bivak od Štefana Papča. Bivakujúceho dreveného horolezca autor nainštaloval do steny Lomnického štítu a neskôr do steny Nórskeho Jossingfjordu, napospas prírodným živlom a vplyvom počasia. Premena a správanie sa sochy v prírodnom prostredí boli online prenášané pomocou IP kamery a do rôznych verejných miest a mediálnych priestorov.

Kolekcia vychádza z kurátorskej prednášky Moderné drevo v rámci cyklu programov Slovenskej národnej galérie s názvom To najlepšie, čo doma máme