Milan Dobeš – Pohyb je život

48 diel  ·  Miroslava Maurery  ·  10. 09. 2020

Svet je vyvážený, počnúc geometriou atómu a končiac geometriou vesmíru. Geometrický systém zväzuje hmotu i ducha, je organický, priamočiary, harmonický, a preto krásny. Vyváženosť atómu i celého vesmíru je podmienená a udržiavaná pohybom, geometrický systém všetkého je závislý na pohybe. Pohyb je základnou podmienkou existencie všetkého.“ – Milan Dobeš: Manifest Dynamického konštruktivizmu, 1988

Východiskom tvorby Milana Dobeša (1929) je spoznávanie prírodných fyzikálnych zákonov a ich implementácia v umení. Dobeš uvažoval o pôsobení svetla a pohybu na diváka a na okolitý priestor. Pohyb, ktorý skúmal, nebol náhodný – išlo o pomyselnú dynamiku smerom k centru obrazu, kmitanie, ale najmä o rotáciu. Pohyb v kruhu symbolizuje pre Dobeša fungovanie našej slnečnej sústavy, obiehanie planét okolo Slnka a tiež prírodné javy ako vlnenie kruhov na vode.

Návšteva Expa ’58 v Bruseli bola (nielen) pre Dobeša významným impulzom pre objavovanie nových vizuálnych foriem. Začiatkom 60. rokov sa od experimentov s geometrickou kompozíciou prepracoval k tvorbe optických koláží a cez op-art až ku kinetickým objektom. Tie kombinoval so svetelnými prvkami a v niektorých prípadoch aj s videom.

 

 

Svoje koncepty a úvahy spísal v troch textoch. Prvý publikoval v roku 1961 v časopise Výtvarná práce: „Vo svojich objektoch hľadám čo najjednoduchšie geometrické kompozičné vzťahy prvkov hmoty s priestorom medzi nimi. Pravidelný opakovaný rytmus narušený a opäť vyvážený. Ďalej je to rešpektovanie zákonov pozitívu a negatívu, ich narušenie, alebo snaha o jednoduchú, až asketickú farebnosť, v ktorej by o to viac pôsobilo svetlo a pohyb. Niektoré svoje mobily ozvučujem. Rovnomerný optický rytmus kompozície rozširujem o ďalšiu vrstvu zvukovú.” (Dobeš, 1961).

V Manifeste dynamického konštruktivizmu pojednáva Dobeš aj o časopriestore – čas vníma ako štvrtú dimenziu vnášajúcu do statických objektov možnosť pohybu. Vývoj umenia smeruje podľa neho k syntéze svetla a pohybu a k rovnováhe subjektívnych vzťahov s objektívnymi javmi. V sériách grafík a objektov Dobeš skúšal možnosti dynamického konštruktivizmu na papieri a testoval ich pôsobenie na diváka. Rátal s aktívnou diváckou účasťou, keďže dojem pohybu tu zatiaľ vznikal iba v ľudskom vnímaní. Oko a fantázia diváka si mali hľadať vlastný uhol pohľadu, vlastné súvislosti aj interpretácie videného.

Milan Dobeš – Malý modrý centrálny bod, 1964, Slovenská národná galéria

Milan Dobeš – Malý modrý centrálny bod, 1964, Slovenská národná galéria

 

Dobešove obrazy centrálnych bodov a bodových príťažlivostí fungujú na báze striedania prázdnych bielych a plných farebných polkruhov, prípadne iných podobných tvarov. V závislosti od rytmu, v akom autor rozkladá farebné plochy, sa mení pôsobenie dynamických bodov. Vzniká dojem zbiehania do jedného bodu, nie nutne v strede obrazu. Tieto grafiky čiastočne slúžili aj ako prípravné schémy pre ďalšie optické a reflexné reliéfy. Dobeš si na papieri skúšal usporiadanie sústav lesklej a matnej plochy či sklenených okrúhlych šošoviek a kovových komponentov.

Milan Dobeš – Centrálna príťažlivosť, 1971, Stredoslovenská galéria

Milan Dobeš – Centrálna príťažlivosť, 1971, Stredoslovenská galéria

 

V sérii reflexných reliéfov pracoval Dobeš so zvlnenou či inak zakrivenou zrkadlovou fóliou. Využíval tenké farebné tyčinky zo skla, ktoré nenápadne umiestňoval pred fóliu. Výsledný obraz prinášal nečakané vizuálne pôsobenie jednej či viacerých farebných línií na reflexnom podklade. Reflexné reliéfy, na rozdiel od tých štruktuálnych, už na povrchu ďalej neupravoval.

Milan Dobeš – Reflexný reliéf IV., 1977, Slovenská národná galéria

Milan Dobeš – Reflexný reliéf IV., 1977, Slovenská národná galéria

 

V prípade štrukturálnych reliéfov Dobeš povrch fólie ohýbal, šrafoval či rytmizoval prelínaním lesklej a matnej vrstvy. Aj tu často vychádzal z predošlých grafík, v ktorých osamelý farebný prvok vnáša dynamiku medzi vrstvy sústredných kružníc. Dojem pohybu dotvárajú premyslené zmeny smeru kriviek a citlivé farebné akcenty či jemné linky. V týchto prácach sa naplno prejavuje dokonalosť Dobešovho technického kreslenia. Grafiky opäť pôsobia ako štádium výskumu pre ďalšie priestorové konštrukcie kinetických objektov.

Milan Dobeš – Štrukturálna grafika, 1986, Slovenská národná galéria

Milan Dobeš – Štrukturálna grafika, 1986, Slovenská národná galéria

Milan Dobeš – Štrukturálny optický relief I., 1989, Nitrianska galéria

Milan Dobeš – Štrukturálny optický relief I., 1989, Nitrianska galéria

 

Pohyb je život. Zobrazovať pohyb znamená zobrazovať život. Preto v tvorbe sochárskej, grafickej i maliarskej sa snažím vyjadriť pohyb čo najjednoduchším spôsobom – geometrickým konštruktivizmom – s využitím dnešných možností techniky a vedy.“ – Milan Dobeš: Manifest Dynamického konštruktivizmu, 1988

Kinetické objekty vytváral Dobeš z parabolických zrkadiel. Do stredu umiestňoval rôzne farebné prvky – najčastejšie tyčinky, ktoré sa odrážali v kónickom tvare zrkadla a vyvolávali tak pútavé farebné efekty.  Objekty vkladal do skriniek s ukrytým motorčekom uvádzajúcim celok do rotačného alebo kmitavého pohybu. Kinetické majáky mali aj vlastný zdroj svetla. Niektoré Dobeš navrhol ako statické objekty rátajúce s pohybom diváka. S plynulými zmenami perspektívy vzniká dojem prelievania farieb v priestore. Rytmicky rozpohybované šošovky a mriežky zasa evokovali svetelné pulzovanie.

Milan Dobeš – Kinetický Maják, 1963, Slovenská národná galéria

Milan Dobeš – Kinetický Maják, 1963, Slovenská národná galéria

 

V tvorbe z 80. rokov sa autor sústredil na efekt dynamickej rotácie. Sústavy farebných oblúkov rovnomerne rozptýlených na ploche grafického listu vytvárajú dojem hypnotického kruhového pohybu. Série Pohyb vpred, Rotácia v kruhu a Dynamická rotácia pracujú najčastejšie s modrými, červenými a čiernymi krivkami na bielom pozadí. Rovnováhu prvkov občas narúša nenápadná asymetria, vnášajúca nádych nestability a nepredvídateľnosti.

Milan Dobeš – Dynamizmus 7, 1988, Stredoslovenska galéria

Milan Dobeš – Dynamizmus 7, 1988, Stredoslovenska galéria

 

Napriek účasti na mnohých kolektívnych výstavách zameraných na geometrické či konštruktivistické tendencie v umení ostáva Dobeš skôr solitérom a samostatne skúma možnosti svojho dynamického konštruktivizmu. Jeho úvahy o umení však korešpondujú aj s tvorbou umeleckých skupín šesťdesiatych rokov – s konkrétnym umením a Klubom konkrétistov. Dobešova tvorba obsiahla aj niekoľko diel umiestnených vo verejnom priestore (napr. prícestná tabuľa s nápisom Trnava pri vjazde do mesta) a v interiéroch verejných budov (čakárne a pod.).

Milanovi Dobešovi sa podarilo vytvoriť dielo, v ktorom sa spája svetlo, pohyb, rytmus a zvuk. Význam pohybu uňho súvisí s pominuteľnosťou momentu a nestálosťou objektov v časopriestore. Nestabilita a pominuteľnosť postihuje nás všetkých rovnako, avšak je na nás ako sa v spoločnom priestore budeme správať, akým spôsobom ho budeme pretvárať, prispôsobovať a harmonizovať naše vlastné kruhy pôsobenia.

 


 

Použité zdroje:

BARTKOVÁ, Zuzana, Milan Dobeš: Grafika. Katalóg výstavy. Banská Bystrica: Štátna galéria, 1993.
BELOHRADSKÁ, Ľuba - TROJANOVÁ, Eva: Hranice Geometrie. Bratislava: Petum s.r.o., 2009.
GERŽOVÁ, Jana: Milan Dobeš. In: Profil, 1993, roč. 3, č. 1
CHALUPECKÝ, Jindřich, Milan Dobeš, in: Výtvarná práce XIV, 1966, č. 16, s. 5.
Milan Dobeš – Dynamický konštruktivizmus. Katalóg k výstave v Slovenskej národnej galérii. Bratislava, 1995.
RUTTKAY, Jozef (ed.): Milan Dobeš. Bratislava 1994.
TROJANOVÁ, Eva: Milan Dobeš : Dynamický konštruktivizmus, svetelno-kinetické objekty, opticko-reflexné objekty, grafika. Bratislava: Slovenská národná galéria, 1995.
VALOCH, Jíří – RUTTKAY, Jozef: Milan Dobeš. Bratislava: Interpond, 224 s., 2002.