19. január 2021
Kolekcia obsahuje 53 diel
2 minúty

„Mám taký plán. Keď budem cítiť, že sa blíži koniec, urobím na záhrade vatru a spálim ich...“

 

Alexander Salontay maľoval celý život, no po negatívnej skúsenosti s komunistickou cenzúrou svoju tvorbu takmer vôbec nevystavoval. Umeniu sa venoval potichu, popri pedagogickej činnosti a bez nároku na pozornosť. Výstava Zásielka v trnavskej Galérii Jána Koniarka tak predstavuje zároveň debut aj súbornú retrospektívu 83-ročného umelca. Navštíviť ju môžete vo forme virtuálnej prehliadky prepojenej s Webom umenia.

Virtuálna prehliadka výstavy Alexander Salontay – Zásielka v Galérii Jána Koniarka v Trnave

 

Autor od 60. rokov prešiel viacerými polohami, technikami a témami. V jeho ranej tvorbe nájdeme grafiky, logotypy a kompozície s pečiatkami, často rozvíjajúce námety z dennej tlače. S pomocou anonymných postáv prevzatých z časopisov a novín vytváral Salontay akúsi kriticky-sociálnu ikonografiu (Rozpory v nás, 1970) a osobnú mytológiu socialistickej spoločnosti. Fotografie a výstrižky predimenzoval v duchu pop-artu a vznikli tak archetypálne výjavy domácich populárnych hviezd – Marty Kubišovej s Václavom Neckářom (Speváci, 1968) či ikonickej herečky a sex symbolu 60. rokov Olgy Schoberovej (Zásielka / Fragile, 1972). Valčekové ornamenty a pečiatky autor neskôr využíval aj v maľbe. 

Inú autorskú polohu predstavuje séria malieb s motívom krajiny, fasád vidieckych domov, fragmentov architektúry a záhrad. Pôsobia ako obrazové spomienky a sústredia sa na drobné detaily ako maľované vzory na stene (Suseda, 1973) či listnaté koruny dôverne známych stromov (Bez názvu, 1971). Úspornejšie kompozície z prvej polovice 80. rokov autor chápal ako zástupné spôsoby kritiky bývalého režimu. Takmer reportážne zaznamenávajú poetiku každodennej banality – autá na parkovisku, oddych pri vode, kuchynské zátišia a pod. Pochmúrne agrárne krajiny z 90. rokov zas ukazujú prírodu dlhodobo poznačenú človekom.

Kurátorom výstavy Zásielka bol Filip Krutek. Názov vychádza z jedného z vystavených diel, ktoré v sebe kombinuje rôzne autorove polohy: pop-art, krajinárstvo či „nerukodielnu“ grafiku.