Ikebana III.

K najvšestrannejším slovenským keramikom od druhej polovice 60. rokov patrí práve Jozef Sušienka. Vo svojom diele spája umelecké remeslo, podnety z aktuálneho vývinu výtvarných umení, sochárske ambície, ale i výraznú schopnosť integrovať keramiku do prírodného prostredia. Sušienkove environmentálne inštalácie poznáme viac-menej len z dokumentácie. V exteriéri sme ich mali možnosť vidieť najmä na výstavách Socha piešťanských parkov, ktorých sa pravidelne zúčastňoval. Zaujímavé boli aj jeho environmentálne projekty spojené s vodou, kde pri inštalácii keramických celkov počítal predovšetkým s jej schopnosťou zrkadliť a násobiť alebo s jej pohybom. Pracoval nielen s monochrómiou, poväčšine s bielymi glazúrami, ale aj s ich farebnosťou a štruktúrou, s organickým tvarom a matematickým princípom opakovania prvkov kompozície.

K najtypickejším rysom autorovho rukopisu však patrí komplikovaná technika, podobná tej, ktorá sa používa pri tvorbe mozaikového skla: do vopred pripravenej formy postupne vykladá tvar, drobnými atomizovanými časťami, ktoré sa spájajú až pri výpale v peci. Získa ucelený tvar, ale často ho ponecháva zároveň aj otvorený. Tento typ umeleckého remesla má na Slovensku dlhú tradíciu. Reprezentujú ho i práce Júlie Horovej-Kováčikovej s výrazným funkcionalistickým tvaroslovím, ktoré neskôr rozvinula v niektorých svojich vázach aj jej žiačka zo Školy umeleckých remesiel Dagmar Rosůlková. Jednoduchý tvar ozvláštňovala detailom a farebnosťou glazúr. Do tejto línie patria aj informelovým umením inšpirované farebné glazúry na vázach Miloša Balgavého.

Dagmar Poláčková ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.