Jozef Jankovič

Jozef Jankovič je vedúcou osobnosťou moderného slovenského sochárstva, jeho tvorba od 60. rokov rezonuje v širokom medzinárodnom kontexte. Uskutočnil v slovenskom umení revolučnú premenu: tradičný obraz hrdinu nahradil obrazom obete, poníženej a zranenej ľudskosti, na ktorú nazerá raz ironickým, groteskným, inokedy tragikomickým pohľadom. 

Jankovičovo celoživotné dielo je monumentálnym podobenstvom o človeku, o drámach jeho individuálneho a spoločenského údelu, o odcudzení sebe samému i o totalitnej moci v jej najrozmanitejších podobách. Svojou tvorbou Jankovič vždy upozorňoval na existenciálne limity ľudského osudu a do diel vkladal adresné civilizačné, spoločensko-politické a morálne posolstvá, za čo bol v 70. a 80. rokoch prenasledovaný vtedajším socialistickým režimom.

Hoci počas politickej normalizácie bol sochár vylúčený z výtvarného diania a venoval sa „malým“ formám: kresbe, šperku a ako jeden z prvých na Slovensku systematicky tvoril v oblasti počítačovej grafiky, v 80. rokoch sa znovu dokázal vrátiť k veľkorozmernej i komornej soche a reliéfu. Jankovič svoje sochy temer vždy „situačne“ definuje: uzavreté do klietok a väzení, zamotané do sietí a pavučín, zakliesnené medzi múry, okná a schody, postavené na piedestály víťazstva a triumfu neraz až priveľmi priamo a kruto odhaľujú odvrátené stránky našej moci a bezmoci.

Študoval na VŠVU v Bratislave (1956 až 1962, prof. J. Kostka). Pedagogicky činný od roku 1990, profesor na VŠVU v Bratislave (1994 – 2007). Dvakrát vystavoval na Bienále v Benátkach (1972, 1995), je nositeľom prestížnych medzinárodných cien: z bienále mladých v Paríži (1969), Herderovej ceny (1983). Počas politickej normalizácie bol vylúčený z výtvarného diania a aktívne fungoval na alternatívnej – neofi ciálnej scéne. Z medzinárodných výstav: Europa, Europa, Kunst- und Ausstellungshalle der BRD, Bonn; Riss im Raum, Martin-Gropius-Bau, Berlin (1994); Aspekte / Positionen 1949 – 1999, Museum moderner Kunst, Viedeň; Global Conceptualism: Points of Origin 1950s – 1980s, Queens Museum of Art, Oueens (1999). Realizoval sochárske práce v Chorvátsku, Slovinsku, Nemecku, vo Francúzsku (Paríž), v Južnej Kórei (Soul). Okrem voľnej a exteriérovej sochy a reliéfu sa venoval počítačovej grafike, kresbe i šperku.