Ja nemaľujem pekne... Ale maľujem zákonite. Obraz je mi vystihnutie pravdy. Hľadám vo svojich obrazoch dušu motívu... a nie povrch.“

MAB

Miloš Alexander Bazovský (1899 – 1968) skúmal duchovné a symbolické rozmery slovenského sveta – vzťah vidieckeho človeka k svojej krajine, práci a kultúrnej pamäti. Slovenskú realitu Bazovský neidealizoval, neromantizoval a neopriadal nostalgickým sentimentom. Tradičný ľudový žáner uchopil subjektívne až psychologizujúco, so snahou o autenticitu expresie. Strohým, ale premysleným rukopisom znázornil pokojnú krásu aj odvrátené stránky všedného života. Jeho výjavy sú ako spomienky – majú iba toľko zreteľnosti, aby odovzdali ideu, emóciu a atmosféru. Štruktúra, tvar a najmä farba pôsobia v jeho diele sugestívne a nadobúdajú nadčasové, metafyzické významy. Bazovského ikony slovenského sveta sú moderné a „byzantinizujúce“ zároveň.

Magdaléna Robinsonová - Miloš Bazovský. Portrét, 1970, Slovenská národná galéria

Magdaléna Robinsonová - Miloš Bazovský. Portrét, 1970, Slovenská národná galéria

 

Po roku 1948 sa Bazovský odmietol „adaptovať“ na nové dogmatické spoločenské podmienky, aj za cenu existenčného ohrozenia zo strany režimu. Ako jeden z mála tvorcov odmietal metódy socialistického realizmu a nekompromisne udržiaval kontinuitu moderny. Po výpovedi z ateliéru v Martine sa na pozvanie Ernesta Zmetáka na dva roky utiahol na Oravu. Tvorivá izolácia, sklamanie zo spoločenského vývoja a nástup choroby v ňom ale nespôsobili rezignovanosť. Radostné uspokojenie potreby „len a len maľovať“ prinieslo nové tvorivé vrcholy. Farebná paleta sa výrazne rozžiarila, tvary a siluety sa stali ešte silnejšie artikulovanými.

Repetíciou motívov (chalupy, dvory, lazy, vidiecke náradie, stromy, vtáky, mačky, ovocné zátišia, osamelé postavy, slnko, mesiac) a variovaním ich výrazu vytváral autor záhadný svet s vlastným jazykom. Ako podklad často využíval svoje staršie plátna a lepenky (alebo ich fragmenty) a v už použitých znakoch opakovane hľadal novú filozofickú hĺbku. Výsledkom boli vizionárske, priam halucinačné obrazy, napohľad osamelo zádumčivé, avšak vyžarujúce upokojivú vrúcnosť. Sýtymi, teplými tónmi farieb vyvažoval existenciálny smútok svojich vizuálnych úvah o živote, smrti, pokore a viere. Maliar sa na sklonku tvorby postupne odvracal od utopického aj reálneho sveta, pohrával sa s večnosťou. Podľa vlastných slov trpel na „delirium colorans“, myšlienkové postupy tejto finálnej fázy niekedy nazýval aj „polosurrealizmom“.


Miloš Alexander Bazovský: Samota (1957) from Web umenia on Vimeo.



Majstrovské dielo tohto obdobia, obraz Samota (vtáci odlietajú) možno vnímať ako gesto, metaforický odkaz, ktorým sa lúči so svojim ateliérom a pre postupujúcu chorobu aj s maľovaním ako takým. K motívu samoty sa však ešte niekoľkými meditatívnymi maľbami a kresbami vrátil. Jeho tvorba sa definitívne uzavrela smrťou v roku 1968, kedy sa už stával terčom zaslúženého a stále rastúceho uznania. 

 

Miloš Alexander Bazovský – Samota, 1957, Slovenská národná galéria

Miloš Alexander Bazovský – Samota, 1957, Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Samota (1949–1952), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota, 1949 – 1952, Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota (1950-1953), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota, 1950 - 1953, Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota (1951), Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Samota, 1951, Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Detviansky laz, 1950, Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Detviansky laz, 1950, Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Čudný vták (1952), Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, GPB

Miloš Alexander Bazovský - Čudný vták, 1952, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, GPB

Miloš Alexander Bazovský - Slnce života (1954-1955), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Slnce života, 1954 - 1955, Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota, 1950–1951, Galéria Miloša Alexandra Bazovského, GBT

Miloš Alexander Bazovský - Samota, 1950 – 1951, Galéria Miloša Alexandra Bazovského, GBT

Miloš Alexander Bazovský - Studňa, 1949, Galéria Miloša Alexandra Bazovského, GBT

Miloš Alexander Bazovský - Studňa, 1949, Galéria Miloša Alexandra Bazovského, GBT

Miloš Alexander Bazovský - Horúci deň (1955–1956), Slovenská národná galéria

Miloš Alexander Bazovský - Horúci deň, 1955 – 1956, Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Samota s červenou sovou (1956–1957), Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Samota s červenou sovou, 1956 – 1957, Oravská galéria, OGD

Miloš Alexander Bazovský - Dvorec (1956), Slovenská národná galéria

Miloš Alexander Bazovský - Dvorec, 1956, Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Ticho, 1952–1953, Galéria Miloša Alexandra Bazovského, GBT

Miloš Alexander Bazovský - Ticho, 1952 – 1953, Galéria Miloša Alexandra Bazovského, GBT

Miloš Alexander Bazovský - Malatiná, 1949, Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Malatiná, 1949, Slovenská národná galéria, SNG

Miloš Alexander Bazovský - Pastorale (1956-1957), Slovenská národná galéria

Miloš Alexander Bazovský - Pastorale, 1956 - 1957, Slovenská národná galéria, SNG

 


Dielo na titulnom obrázku: Miloš Alexander Bazovský - Samota (vtáci odlietajú), Slovenská národná galéria

Zdroje:

Katalóg k výstave SNG Cestou moderny

Miloš Alexander Bazovský z cyklu Kolegovia (SNG)

Miloš Alexander Bazovský - aukčná sieň SOGA

Bazovský Miloš Alexander, Zákruta - Nitrianska galéria

Slovenský obraz (anti-obraz) : 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení (SNG, 2008)