Medzivojnové tridsiate roky boli poznačené následkami hospodárskej krízy a všeobecnou predtuchou nového hroziaceho konfliktu na európskom kontinente. Vlna nacionalizmu a populizmu vyniesla k moci vodcov, ktorí navonok hlásali snahu o mier, avšak nevedeli zamaskovať svoje agresívne mocenské ambície.

Štefan Bednár (1909 – 1976) prežil tridsiate roky striedavo v Prahe, v Paríži a napokon v Bratislave. Už od študentských čias si sám zarábal na živobytie a medzi hlavné zdroje jeho príjmov patrilo kreslenie satirických kresieb a karikatúr pod pseudonymom Šimon Bis pre české, slovenské (prevažne ľavicové) aj francúzske časopisy [1]. Bednárova angažovanosť a citlivosť voči sociálnopolitickému dianiu dali vzniknúť stovkám kresieb, glosujúcim domáce aj zahraničné udalosti. Svojou vecnou, miestami až primitivizujúcou kresbou kritizoval zbrojenie, politické špekulácie a pokrytectvo, krízu kapitalizmu, snahy o cenzúru umenia, antisemitizmus či medziľudskú nevraživosť. Niektoré témy zachytené v kresbách sa s odstupom času javia ako epizodické, ale poskytujú svojský pohľad na dobové problémy a humor.

Bednárov štýl inšpirovali českí karikaturisti – Vratislav Hugo Brunner (Bednárov učiteľ na VŠUP), Antonín Pelc, František Bidlo, Josef Lada –, ale v prvom rade dadaista George Grosz, ktorý ostro a groteskne satirizoval dekadenciu nemeckej spoločnosti počas Weimarskej republiky. Bednárove kresby sú úsporné, priamočiare, niekedy až s kostrbatým rukopisom. Väčšinou sú sprevádzané krátkymi textami v českom jazyku, predstavujúcimi reč zobrazených postáv. V zbierkach SNG sa nachádzajú pôvodné náčrty slúžiace ako podklad pre reprodukovanie v tlači – možno na nich vidieť autorove poznámky, preškrtané návrhy textov a rôzne korekcie.

Štefan Bednár - Antickí poľovníci Mussolini a Hitler, okolo 1935

Štefan Bednár - Antickí poľovníci Mussolini a Hitler, okolo 1935

 

Bednár považoval fašizmus za smrteľné nebezpečenstvo pre Európu. V kresbách okolo roku 1935 vystupujú Adolf Hitler a Benito Mussolini ako agresívni a zdanlivo neohrození despotovia. Popri Hitlerovej zúrivosti a záludnosti a Mussoliniho prehnanej pompéznosti je práve bezradnosť (a niekedy zbabelosť) ostatných mocností ústrednou témou týchto karikatúr. Postavy symbolizujúce Anglicko, Francúzsko či Sovietsky zväz iba pasívne sledujú Hitlerovo rastúce sebavedomie a "apetít", jeho porušovanie dohôd a snahy rozdrobiť Československo.

Od marca 1933, keď sa Hitler stal de facto diktátorom v Nemecku, uplatňoval taktiku postupných krokov k absolútnej moci a expanzii, ktoré vedel na medzinárodnej scéne "obhájiť" výrokmi o ublíženosti nemeckého národa alebo falošnými mierovými sľubmi. Ani vraždy politických oponentov počas Noci dlhých nožov, ani zle utajovaná militarizácia krajiny nevyvolali vážnejšie reakcie než "pobúrenie". Karikatúru zobrazujúcu Hitlera a Mussoliniho ako antických poľovníkov sprevádza text: „Tihle demokrati jsou opravdu poctivci. Když řekli, že neintervenují, tak ne, ať se děje, co děje!

Štefan Bednár - Hitler reční pred Sovietskym zväzom, Franciou, Anglickom a Talianskom, 1935

Štefan Bednár - Hitler reční pred Sovietskym zväzom, Franciou, Anglickom a Talianskom, 1935

Text na kresbe:

Hitler: „Německo nemá zapotřebí podpisovati jekékoliv smlouvy, neboť slovo národa před veřejností platí víc než jakýkoliv podpis na smlouvách...
Hlas z publika: „A porušení smlouvy o neutralitě Belgie platí před veřejností víc než jakékoliv slovo.“

 

Štefan Bednár - Československá republika pred Hitlerom, okolo 1935

Štefan Bednár - Československá republika pred Hitlerom, okolo 1935

 

Štefan Bednár - S jedlom rastie chuť, 1935

Štefan Bednár - S jedlom rastie chuť, 1935

Text na kresbe: „Ten francouzský hors d'oeuvre byl dobrý! Teď ještě tak polskou pečeni, alsaský páreček se zelím a vídeňský řízeček?

 

Taliansky diktátor Mussolini bol v mnohých ohľadoch Hitlerovi vzorom. Mussoliniho násilné uchopenie moci, okliešťovanie demokratických inštitúcií, metódy propagandy a kult osobnosti Hitler čiastočne napodobnil, až sa postupne stal dominantnejším hráčom na medzinárodnej scéne. Mussoliniho egocentrickosť, velikášstvo a pocit neomylnosti z neho robili vďačný objekt karikatúry, k čomu sám prispel svojimi sebavedomými grimasami. Medzi jeho ambície patrilo vytvorenie novej Rímskej ríše, ktorá by sa rozprestierala na oboch brehoch Stredozemného mora - v severnej Afrike aj na Balkáne.

V roku 1935 Mussolini napadol Etiópske cisárstvo (známe tiež ako Habeš), čo čiastočne odviedlo pozornosť talianskej verejnosti od vnútorných ekonomických problémov fašistického režimu, spôsobených Veľkou hospodárskou krízou. Bednár Mussoliniho zobrazuje ako rímskeho cisára týčiaceho sa nad pochodujúcimi vojakmi s bajonetmi, tiež ako boha vojny Marsa, alebo ako obra chrliaceho tanky a dvojplošníky na drobnú postavu Etiópčana. Spoločenstvo národov nedokázalo tomuto konfliktu nijako zabrániť. Ovládnutie Etiópie predstavovalo pre Mussoliniho triumf a prispelo k jeho prehnanému sebavedomiu, ktoré sa mu neskôr vypomstilo počas druhej svetovej vojny.

Štefan Bednár - Rimania, svet sa na vás díva! Mussolini ako Caesar, 1935

Štefan Bednár - Rimania, svet sa na vás díva! Mussolini ako Caesar, 1935

 

Štefan Bednár - Talianská mobilizácia, 1935

Štefan Bednár - Talianská mobilizácia, 1935

Text na kresbe: Italská mobilizace byla pouze gestem síly Mussoliniho... (zprávy novin)

 

Štefan Bednár - Mussolini: Taliansko chce pacifikovať Habeš priateľsky, 1935

Štefan Bednár - Mussolini: Taliansko chce pacifikovať Habeš priateľsky, 1935

Text na kresbe: Mluva diplomatická. Dovoluji si předvésti malý turistický kanonek...

 

Štefan Bednár - Mars...1935

Štefan Bednár - Mars...1935

Text na kresbe: „Teď co mám křídla nemám čas na takové formality, jako je vypovědění války. Že se někdo dovede nad tím rozčilovat! Vždyť to vědí, že jí už vedu!

 

Štefan Bednár - Mussolini, 1935

Štefan Bednár - Mussolini, 1935

Text na kresbe: „Tuhletu říkanku, že všechny cesty vedou do Říma, to musím vyhladit ze světa!

 

Štefan Bednár - Zhrzená láska, 1935

Štefan Bednár - Zhrzená láska, 1935

 

Jednu karikatúru venoval Bednár aj "druhému mužovi Tretej ríše" a bývalému leteckému esu Hermannovi Göringovi. O Göringovi bolo známe, že si neustále dával vyrábať nové a čím ďalej pompéznejšie vojenské uniformy. Korpulentný predseda ríšskeho snemu a zakladateľ Gestapa bažil po moci a vojenských úspechoch, podobne ako Mussolini si sám seba predstavoval ako cisára (mal ambíciu stať sa Hitlerovým nástupcom). Na pozadí kanónov a lietadiel Luftwaffe hovorí Göring predstaviteľom ostatných mocností: „Když sme zbrojili tajně, nebylo vám to recht! A když zbrojíme veřejně, zas vám to není recht! Co chcete?!

Štefan Bednár - Göringov údiv, 1935

Štefan Bednár - Göringov údiv, 1935

 

V roku 1937 sa Bednár vrátil z Paríža do Prahy, údajne aj pre obavy o osud Československa:

„... hlavný dôvod návratu bol... prebudený pocit vlastenectva, ku ktorému došlo v druhom a treťom roku pobytu v cudzine... čím lepšie som poznával parížske prostredie... tým rástlo aj pochopenie môjho rodného kraja a potvrdila sa túžba po vlasti. Aj bezprostredné ohrozenie našej republiky na to vplývalo... V mojich vlasteneckých citoch sa prejavil nový prvok v príklone k môjmu kmeňu, k slovenskému národu...

Po fiasku Mníchovskej dohody, ktorej dôsledky vo svojich predošlých karikatúrach Bednár takpovediac predvídal, sa koncom roku 1938 presťahoval do Bratislavy. V hlavnom meste čerstvo autonómnej krajiny si založil reklamný ateliér, v ktorom však prijímal (zrejme kvôli "obžive") aj objednávky od Tisovho ľudáckeho režimu – robil návrhy na známky, bankovky, diplomy, plagáty, pohľadnice a rôzne ceniny. Stal sa tiež šéfredaktorom satirického časopisu Roháč.

V prvých rokoch vojny zažíval jedno zo svojich najtvorivejších období, najmä v maliarstve. Objavoval slovenskú krajinu, ktorú dovtedy len málo poznal, a pozoroval príchod modernej civilizácie a nového spôsobu života. Na jeseň 1944 sa v Banskej Bystrici zapojil do Slovenského národného povstania, kreslil pre časopis Nové Slovo a navrhoval agitačné letáky a grafiky vyzývajúce do protifašistického odboja. Tieto jednoduché a úderné linoryty si zachovávajú vecný rukopis, ale majú presnejšiu kontúru a dôraz na zobrazenie svetla a tieňa. Grafika Vinníci odkazuje na popravu 48 vlastencov Tisovou vládou v Martine a dehumanizujúco zobrazuje Vojtecha Tuku a Jozefa Tisa (ktorého predtým stvárnil ako dôstojného "prvého prezidenta") s prasačími rypákmi a ušami.

Štefan Bednár - Vinník, 1944

Štefan Bednár - Vinník, 1944

 

Štefan Bednár - Smrť nacizmu!, 1944

Štefan Bednár - Smrť nacizmu!, 1944

 

Štefan Bednár - „Priepustka“ je hnusným podvodom nacistických vrahov, 1944

Štefan Bednár - „Priepustka“ je hnusným podvodom nacistických vrahov, 1944

 

V decembri 1944 bol Bednár na základe udania zatknutý nacistickou jednotkou SD a postupne transferovaný až do koncentračného tábora Mirošov pri Plzni, odkiaľ ho vyslobodila Červená armáda 4. mája 1945. Spomienky na tábor zaznamenal Bednár v niekoľkých pomerne desivých kresbách a na veľkej olejomaľbe Príchod do koncentráku. Motívy z koncentračného tábora ukazujú zblízka dôsledky konania veľkých "smiešnych" diktátorov (tu zastupovaných esesákmi), nadsádzku karikatúry v nich už takmer nevidno.

Štefan Bednár - Dozorca, 1945

Štefan Bednár - Dozorca, 1945

 

Štefan Bednár - Na výsluch, 1945

Štefan Bednár - Na výsluch, 1945

 

Po vojne sa Bednár pustil do organizovania výtvarného života na Slovensku (spolky, zjazdy, teoretické diskusie) a stal sa prvým predsedom Skupiny 29. augusta, založenej na prvé výročie Povstania. Naďalej tvoril karikatúry pre rôzne periodiká [2], v ktorých sa zameriaval najmä na politiku Spojených štátov, remilitirizáciu Nemecka a Demokratickú stranu v ČSR. Výberom tém a niekedy prílišnou popisnosťou a názornosťou karikatúr sa zaradil medzi autorov tvoriacich satiru čiastočne v prospech socialistického zriadenia (Alexander Richter, Viliam Weisskopf). Viacero malieb venoval téme SNP, jeho tvorba však ostala rôznorodá a pomerne civilistická. Vedúce osobnosti komunistickej strany nesatirizoval. V roku 1968 mu bol udelený titul zaslúžený umelec.

 

1 - z francúzskych periodík to boli Le Rire, L'Assiette au Beurre, z československých najmä Lidové noviny, ďalej Tvorba, Šlehy, Trn, Tramp, Kopřivy, Dobrý den, Právo lidu, Rudé právo, Elán, Slovenský hlas, Prospekt, Panorama, Rozpravy Aventina ai.

2 - Bednárové povojnové karikatúry boli publikované v periodikách Pravda, Nové slovo, Dikobraz, Rudé právo, Predvoj ai.


 

Použité zdroje:

Sen × skutočnosť | Udalosti slovenského štátu v 4 kapitolách

Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945, Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Bohunka Koklesová, Alexandra Kusá, Aurel Hrabušický, Miroslav Hrdina, Maroš Schmidt, Jana Švantnerová, SNG, 2016

Štefan Bednár : Politická karikatúra, Komisár výstavy a autor katalógu Andrej Švec, SNG, 1979

Štefan Bednár : 1909-1976, súborné dielo, Komisár výstavy a autor katalógu Andrej Švec, SNG, Tatran, 1981

Štefan Bednár, Ľudmila Peterajová, Pallas, 1976

Ďaleko sú fronty, ďaleko je máj : spomienková reportáž z hôr, väzenia a oslobodenia, Štefan Bednár, Obzor, 1965

Karikatura bojující : antologie současné politické karikatury a kresby 1945-1962, Miroslav Klivar, Nakladatelství československých výtvarných umělců, 1963