Štefan Bednár (1909—1976) mal vlastnú reklamnú firmu, cez ktorú riešil rôzne verejné zadania: robil návrhy na známky, bankovky, diplomy, plagáty, ceniny či účastinné listy.
Jeho tvorba zaujala osobitné postavenie, okrem toho, že sa výrazne angažoval politicky (bol autorom prvých protifašistických karikatúr už v 30. rokoch) a urobil tiež viacero objednávok pre nový režim, jeho voľná tvorba sa vyznačovala civilnosťou a vecnosťou.
Bol medzi prvými, kto uviedol do nášho maliarstva témy modernej civilizácie a nového spôsobu života, ktorý sa na vidieckom a agrárnom Slovensku nepresadzoval ľahko. Za triviálnosťou všednosti hľadal skôr prapôvodnú prirodzenosť a nezámernosť poézie primitívneho umenia, „kúzlo nechceného“, inotaj v jeho dielach získaval akýsi naivný až rustikálny rozmer.
Z folklórnych námetov dokázal vyťažiť dekoratívne a znakové hodnoty, či však bol obraz Jánošíka, alebo rôznych variantov hôrnych chlapcov metaforou odboja (Jánošík / Jánošíkova výzva, 1944), ako sa o tom písalo v neskorších interpretáciách, ťažko jednoznačne potvrdiť.
Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)
datovanie: | |
miery: |
výška 29,7 cm, šírka 21,04 cm |
výtvarný druh: | úžitkové umenie |
žáner: |
figurálno-znaková kompozícia budovateľský motív folklórny motív |
v kolekciách: | |
značenie: | |
inštitúcia: | Slovenské národné múzeum - Múzeum v Martine |