Pohľad na Bratislavu zo severu

Prešporok, napriek svojmu významu, nikdy nemal vlastných „portrétistov“ – väčšinu jeho vedút vytvárali grafici v zahraničných, najmä v nemeckých vydavateľských centrách podľa predlôh vypracovaných cestujúcimi vedutistami. Aj preto tieto výtvarné pohľady, ktoré takmer do konca 18. storočia vznikali len sporadicky, odrážajú tradičné poňatie v stvárnení celej mestskej panorámy, hoci už bez doplňujúcich informácií v legendách.

K najreprezentatívnejším vedutám tohto obdobia patrí pohľad na mesto z juhu od autorskej súrodeneckej dvojice Josepha a Petra Schafferovcov z roku 1787. Túto tradíciu svojím pohľadom na Prešporok zo severu predĺžil až do roku 1820 domáci tvorca Jozef Anton Lántz. Jeho videnie mesta je už síce „klasicizujúco“ presné a verné – zodpovedá reálnym možnostiam zachytenia videného z miesta pozorovateľa – jednako mu však stále ide predovšetkým o priblíženie urbánnej štruktúry mesta v celom rozsahu.

Martin Čičo ● Oddychové a výletné miesta Prešporka koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia v kontexte rozvoja krajinárstva (Forum Historiae, 2016, roč. 10, č. 2, s. 111-137)