Některé prvky na této stránce nejsou přeloženy do češtiny. ¯\_(ツ)_/¯

Zo série Husákova generácia I.

Peter Ančic

Peter Ančic – Zo série Husákova generácia I.
datace:
rozměry: výška 105.0 cm, šírka 70.0 cm
výtvarný druh: dokumentárna fotografia
námět: portrét
mužský portrét
portrét en face
polportrét
materiál: archívny fotografický papier Kodak Endura
technika: tlač
c-print
farebná tlač
značení:
galerie: Nitrianska galéria, NGN
inventární číslo: F 125
tagy: Husák muž domov
kolekce:
zo série: Husákova generácia I.

Ľudia narodení medzi rokmi 1972 až 1982 v bývalej Československej socialistickej republike sa zvyknú označovať ako „Husákove deti“. 

Cyklus fotografií Husákova generácia bol súčasťou autorovej bakalárskej práce na VŠVU. Šesť fotografií v zbierkach Nitrianskej galérie zachytáva portréty rôznych mužov, od intelektuálov po robotníkov, pre diváka však ostávajú viac-menej anonymní. Niečo bližšie o ich sociálnej vrstve, povolaní, alebo záľubách môže napovedať prostredie, v ktorom sú odfotení, či už je to spálňa, dielňa, knižnica, múzeum.

Okrem pomerne výraznej fyziognómie portrétovaných osôb máme vďaka mnohovravným interiérom možnosť odčítať aj náznaky ich charakterov, preto si divák kladie otázku: Kto vlastne sú títo muži? Čo robia, aký je ich život? Sú vôbec niečím výnimoční? Veľký dôraz autor kladie na technickú stránku fotografií, na kompozíciu, svetlo, scénu. Zo statických portrétov nafotených väčšinou en face je cítiť vysokú mieru štylizácie – nie sú to momentky zachytávajúce portrétovanú osobu v nejakej (inter)akcii.

Prečo sú však na týchto portrétoch jednej generácie samí muži, keď dievčat sa rodilo (a rodí) viac než chlapcov? Cez rodovú optiku sa na tento cyklus snažila pozrieť Barbora Geržová na výstave Inter-view 2. [1] Na jej otázky ohľadom gendrovej interpretácie Peter Ančic v katalógu k výstave odpovedal a k celému cyklu sa vyjadril nasledovne: „Pri fotografovaní súboru Husákova generácia som vychádzal aj z vlastných skúseností (obraz rovesníkov, zažitá spoločensko-politická situácia). Do istej miery mi téma poslúžila ako možnosť vyjadriť sa, prezentovať možno viac či menej generačný pohľad na spoločenské, ekonomické zmeny v tomto priestore. Príslušníci tejto generácie boli obeťou ekonomickej transformácie (skúsenosti s úradmi práce – vysoká nezamestnanosť, sociálne dávky, povinná vojenská služba v krachujúcej armáde, nemožnosť riešiť bývanie – hypotéky začali až od konca 90. rokov – trvalá alebo dočasná emigrácia atď.). Táto skúsenosť je asi spoločná a nerozdeľuje sa rodovo. Mojím pôvodným zámerom bolo fotiť obe pohlavia a tým práca aj začala. Hneď v úvode som ale narazil na problém, ktorým bolo fotografovanie žien v ich prostredí, alebo v prostredí, kde sa pohybujú. Bolo to oveľa zložitejšie ako v prípade mužov. Ak si pozriete súbor, uvidíte, že sú tam hudobníci, domáci kutil, nezamestnaný umelec, vášnivý prírodovedec, filozof a podobne. Ale v prípade žien nastal problém, ich sebarealizácia bola oveľa menšia. Menej záujmov (častokrát maximálne obľuba nejakej kapely, len málo žien aktívne hrá v nejakej kapele, aktívne športuje, prípadne sa realizuje inak), veľa žien sa nechcelo priznávať k priestoru, v ktorom žili s rodičmi (detské izby, ktoré neniesli výraznú zmenu, a neobývali ich tak presvedčivo, ako napr. muži). Ich sebarealizácia bola v oveľa skrytejšej rovine, častokrát to bol svet partnera a rodinných vzťahov. A to už s gendrovou otázkou súvisí. Čiže existuje aj vzorec rodového správania sa a je špecifický aj pre túto generáciu, ale nenašiel som žiadnu prácu (sociologickú, sociálno-antropologickú), ktorá by toto reflektovala, alebo sa aspoň zaoberala touto problematikou, tým pádom je to len môj súkromný názor. V podstate tak vznikol svet mužov – túto časť práce prezentujem. Mojím zámerom bolo dofotiť súbor obsahujúci aj ženy v porovnateľnej miere, zatiaľ však k tomu nedošlo. Prekvapením pre mňa bolo, keď som fotil súbor Generácia 89, ženy z tejto generácie už majú iné vzorce správania, identifikujú sa už trocha inak (samozrejme aj muži).“ [2]


[1] Medzinárodná výstava v kurátorskej koncepcii Barbory Geržovej sa konala v termíne od 1. 12. 2011 do 26. 2. 2012 v Reprezentačných sálach Nitrianskej galérie. 

[2] In: Barbora Geržová, Katalóg k výstave Inter-view 2, Nitrianska galéria, Nitra, 2011, ISBN 978-80-85746-55-6. 

Omar Mirza ● Virtuálna galéria NG