Slovenská zem

Tomáš Džadoň

Tomáš Džadoň – Slovenská zem
datace:
rozměry: minutáž 6.0 s
výtvarný druh: iné médiápočítačová animácia
typ objektu: videonosič
námět: symbolický motív
predmetová asociácia
materiál: DVD prehrávač
dátová karta SD2GB
fotorámček
technika: animácia
loop
značení:
galerie: Nitrianska galéria, NGN
inventární číslo: F 69
kolekce:

Pre Džadoňa je dôležitý materiál, ktorý je buď nosným prvkom významu diela, alebo je použitý ako simulácia reálneho materiálu, čím je docielený väčší kontrast medzi skutočnosťou a tým, čo ako skutočnosť chceme vnímať.

Animácia Slovenská zem patrí do okruhu diel, v ktorých autor pracuje so slaninou od svojej babky, využívajúc v nich na jednej strane jej vizuálne a čuchové vlastnosti, na strane druhej asociácie, ktoré v nás slanina – ako tradičný slovenský pokrm – vzbudzuje. Ako sám píše: „Domáca slanina nie je obyčajný kus mäsa. Slanina je tromf. Symbol domova. Ideálneho stavu. Je v nej niečo posvätné a zároveň úplne obyčajné. Predchádza jej niekoľkomesačná starosť o prasa, ktorá končí jeho rituálnym zabitím. To všetko sa zakonzervuje v udiarni dymom zo smrekovo slivkových halúz. Súčasným slovníkom povedané, domáca slanina je archaickým facebookom, kde sa miesto ‚like‘, ‚comment‘ a ‚share‘ používa ,panebože‘, ,hmm‘, ,pamätám si… ‘. Slanina je najlepší úplatok.“ [1]

Dielo Slovenská zem je v kontexte Džadoňovej tvorby pomerne netypické, jednak zvoleným médiom (keďže jeho diela majú zväčša sochársku podobu) a taktiež tým, že tu nepoužíva reálnu slaninu, ale len jej fotografie, ktoré rozanimoval ako rotujúcu planétu. Prerastená slanina svojimi typickými pruhmi mäsa a tuku naozaj pripomína krajinu alebo, lepšie povedané, rez geologickými vrstvami, pričom v tejto animácii evokuje skôr oceány a kontinenty.

Dielo aj vďaka svojmu názvu môžeme chápať ako vtipný a zároveň poetický, no z časti aj ironický, komentár našej slovenskej identity a uvedomenia si vlastného postavenia v rámci národov tejto planéty. Slanina je „naša“ – typicky slovenská, má dôležité miesto v našej gastronómii i kultúre, jej vôňa a chuť v nás evokuje domov. No ak sa na toto dielo pozrieme aj z druhej strany, zistíme, že okrem tej slaniny možno ani nemáme čo svetu ponúknuť a „slovenský svet“ sa ešte stále točí okolo našej sedliackej histórie a folklórnej tradície. Džadoň tu však nevyjadruje jednoznačný postoj, ponúka len vzdialený pohľad (ako keby z vesmíru), pričom možnosť interpretácie a domyslenia si súvislostí prenecháva divákom.


[1] Tomáš Džadoň, autorský katalóg, 2012

Omar Mirza ● Virtuálna galéria NG