V extáze

Z košického okruhu a z Krónovej školy vyšiel grafik Koloman Sokol (1902 – 2003), iný výrazný predstaviteľ sociálneho umenia, ktorého dielo sa stalo ďalším dôležitým pilierom modernej výtvarnej tradície a zohralo iniciačnú úlohu v rozvoji grafickej tvorby. Bývalý mäsiarsky učeň sa vypracoval na jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov 20. storočia, aj napriek skutočnosti, že väčšiu časť svojho dlhého života (veď zomrel ako vyše storočný) prežil v zahraničí, hlavne v Spojených štátoch amerických.

V Mexiku pribudli medzi hrdinov jeho diel Indiáni, s ktorých ťažkým osudom od začiatku súcitil. Objavili sa scény pohrebov, významovo mnohoznačných zhlukov anonymných postáv mexických vidiečanov vo vyprázdnenom, neindetifikovateľnom priestore, sugestívne ťažké portréty mŕtvych (Mŕtve deti 39, 1939). Sú to nielen reálne výjavy, ale zároveň aj metafory smrti, zániku, večnosti.

V druhej polovici 40. rokov sa z New Yorku nakrátko vrátil domov (aby ho roku 1948 navždy opustil). Bol tu už rešpektovanou osobnosťou, k jeho odkazu a dielu sa hlásili viacerí mladí umelci (napr. Vincent Hložník). Veľkorozmerné kresby Rodina (1945), Pád a V extáze (1946) ukazujú suverenitu dosiahnutého výtvarného poznania, keď expresia, citovosť výpovede je vyvažovaná dôrazom na výtvarnú skladobnosť do seba uzavretého a svojprávneho obrazu.

Katarína Bajcurová ● Moderna ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... (29. 3. - 30. 9. 2012 : Slovenská národná galéria, Bratislava)