Devín

Pojem modernej civilizácie sa nespája iba s mestským prostredím. V meste boli civilizačné zmeny prirodzene najviac nápadné, avšak pomaly sa začal meniť aj vidiek, územie mimo mesta. Slovensko zostalo aj po vzniku Československa prevažne agrárnou krajinou, na jeho území nebolo veľa priemyselných stavieb, a ak áno, tak boli zväčša dobre ukryté vo vzájomne oddelených dolinách a kotlinách.

Neurčovali teda príliš charakter krajiny a až na výnimky ani nezaujali našich umelcov. Čomu sa však nedalo vyhnúť, to boli novo sa rozvíjajúce a všade prenikajúce komunikačné siete. Typickú horskú a podhorskú krajinu, obľúbený námet výtvarníkov aj fotografov, zrazu narúšali (alebo obohacovali – z akého hľadiska sa to vezme) neprehliadnuteľné línie železničných tratí, značkovaných ciest, telegrafných stĺpov, sem-tam továrenských komínov.

Výšiny nad tradičnými krajinnými dominantami doposiaľ ovládali len vtáci – teraz však do nich prenikajú prvé lietadlá. Nad staroslávnym devínskym bralom v obraze Ľudovíta Fullu preletí možno dvojplošník, zredukovaný na znak, ktorý pripomína autorov obľúbený motív – vznášajúceho sa papierového šarkana.

Aurel Hrabušický ● Katalóg k výstave Nové Slovensko (2012)