Hlava dedinčanky

Peter Matejka vo svojej tvorbe od začiatku 40. rokov inicioval zásadný vývinový posun dobovej výtvarnej paradigmy: skicovitosť vystriedal záujem o ucelený tvar, plastická výstavba objemov, vyváženosť kompozície a harmonizácia farebnosti. Predznačil zásadný zvrat k novej výtvarnej znakovosti, prechod na pozície čistej výtvarnosti, hlavným sa stal zámerný artizmus maliarskej formy, obsahové hodnoty maľby dostali podružnú úlohu.

V Matejkovej tvorbe, v ktorej došlo k premene už po roku 1943, široká, takmer plošná kontúra, predtým trochu artistná, odrazu expresívne „zdivočela“, rozbila plochu obrazu a rozbrázdila ju rytmom zalamovaných čiar, aby napokon vznikla sústava ostnatých, preškrtávaných a farebne rozsvietených kryštalických útvarov, aby zdôraznil „konštruktívne“ cítenú lineárnu a farebnú expresiu ako výraz nového prívalu energie: zreteľne to vidíme na dvoch dielach, ktoré vznikli v rokoch 1946 – 1947: Hlava dedinčanky a Kytica.

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012