Plán opevnenia Prešporku z roku 1663

Grafika je súčasťou kroniky Ortelius redivius et continuatus [...] na strane 289.

Keď v septembri 1663 dobyla osmanská armáda Nové Zámky – najdôležitejšiu pevnosť na uhorskom fronte – celá západná Európa spozornela. Mnohé ďalšie pevnosti v okolí sa vzdali bez boja a Osmanom sa takmer otvorila cesta k útoku na cisárske sídlo Viedeň.

V strachu pred osmanskými vojskami chvatne vznikali nové plány núdzových opevnení. Cisár Leopold I. prikázal postaviť pevnosť Leopoldov a mesto Prešporok malo prejsť radikálnou prestavbou, ktorej zámery dokladá aj táto rytina reprodukovaná v kronike vojnového historika Hieronyma Ortelia.

Ambiciózny plán zahŕňal zbúranie niekoľkých predmestí, voči čomu sa údajne búrili mnohí mešťania. Na dnešnom petržalskom brehu mala vzniknúť dvojstupňová hviezdicová pevnosť chrániaca pontónový most vedúci k hradnému vrchu. Plán sa napokon zrejme pre finančné a časové náklady nezrealizoval, no napriek tomu vojvoda Karol V. Lotrinský v roku 1683 úspešne ubránil Prešporok pred tököliovskými vojskami tiahnúcimi na Viedeň.

Preventívne búranie sa však v Prešporku odohralo už o storočie skôr, keď po katastrofickej bitke pri Moháči vznikla hrozba osmanského útoku na mesto. Za obeť padli napr. Kostol sv. Michala pri dnešnom Župnom námestí a tiež Kostol sv. Vavrinca, ktorého zvyšky možno vidieť pri Starej Tržnici. Kostol stál pred stredovekými hradbami a Osmani mohli využiť jeho múry ako krytie počas obliehania. Napokon však k útoku nikdy nedošlo a kostoly tak boli zbúrané zbytočne.

lab.SNG ● Atlas SNG, obsah pre výstavu Plody Sváru: Obraz osmanskej prítomnosti