Některé prvky na této stránce nejsou přeloženy do češtiny. ¯\_(ツ)_/¯
31. července 2020
Kolekce obsahuje 40 děl
3 minuty
K horúcemu letu patrí aj túžba uniknúť z rozpálených ulíc niekam na palubu lode. Vietor vo vlasoch, pazvuky čajok a chladivý modrý horizont, to je ono. Obrazom nasiaknutým letnou atmosférou neraz dominuje loď ako symbol slobody, oddychu a hedonizmu. Špecifický ostrý tvar plachetníc rytmizuje horizontálne morské kompozície a dáva do kontrastu výtvor ľudských rúk s prírodou. Mnohé prímorské scenérie vznikli priamo v plenéri ako kresbové skice, akvarely a temperové maľby, iné v prítmí ateliéru olejom na plátne či niektorou z početných grafických techník.  

Spomedzi slovenských maliarov sa stredomorskej krajine zrejme najintenzívnejšie venoval Ernest Zmeták. Pestrofarebné loďky odpočívajúce v prístavoch medzi útesmi vystihol úspornými ťahmi štetca. Talianske umenie a krajinu Zmeták priam uctieval už od čias, keď sa tam dostal ako štipendista v roku 1947. Jeho fascinácii Talianskom sme už venovali aj samostatnú kolekciu.

O niečo mladší Ján Paľo, neskorší riaditeľ Stredoslovenskej galérie, sa vo svojej tvorbe, podobne ako Zmeták, vracal k odkazom fauvizmu. Svedčí o tom aj jeho veľmi zjednodušené zobrazenie plachetnice z roku 1978. Hoci farebnosť udržal len v odtieňoch bielej a modrej s jemnými červenými akcentmi, niet pochýb, že sa pozeráme na slnkom zaliaty letný výjav.

Ján Paľo – Plachetnica, 1978, Stredoslovenská galéria

 

Malebnosť plachetníc obľubovali aj impresionisti, a to nielen francúzski, ale aj tí z našich končín. Azda najbližšie k nim mal Elemír Halász-Hradil, no aj Zolo Palugyay či Jaroslav Votruba odkazujú vo svojich dielach na jemnú poetiku umenia prchavého okamihu. V prípade Votrubu, maliara známeho najmä vďaka horským scenériám z Vysokých Tatier, sú plachetnice skôr vzácnym námetom.

Kamil Lhoták – Plachetnice, 1940, Galerie moderního umění v Roudnici nad Labem

 

Netradičný sugestívny pohľad nadol zo sťažňa plachetnice zvolil český maliar Kamil Lhoták, ktorého zaujímali všemožné dopravné prostriedky a pohyblivé stroje. Ako krajinár sa sústredil na prostredie, do ktorého zasiahla ľudská činnosť. Na akvareli vidíme len časť plachetnice a efekt vtáčej perspektívy je znásobený aj postavou námorníka, ktorý sleduje z výšky ďalších námorníkov na palube.

V 30. rokoch zaujali plachetnice aj trojicu významných slovenských modernistov Ester Šimerovú-Martinčekovú, Mikuláša GalanduFrantiška Malého – možno aj vďaka ich študijným cestám do Francúzska. Plavidlo v surrealistickom podaní Františka Malého sledujeme zo zvláštneho nadhľadu, kde vtáčie krídla evokujú napnuté plachty. Šimerovej nostalgický podvečerný výjav štylizuje anatómiu plachetníc do geometrickej kompozície. Morské vlny tu pripomínajú malé horské končiare. Podobne ako na slávnom Hokusaiovom drevoryte. Galandove zakotvené loďky pôsobia upokojujúco, priam nabádajú k sieste.

Zolo Palugyay – Plachetnica na pobreží, 1925, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa

 

Fregaty, galeóny a katamarany figurujú aj vo svete rozprávok, kam nás prenesú ilustrácie Márie Želibskej, Viery Žilinčanovej či Ľudovíta Fullu. No a na záver ešte Akcia pre 4 oči Vladimíra Popoviča ako inšpirácia, že plaviť sa dá aj mentálne.

Nové kolekce, články a tipy na výtvarná díla 2x měsíčně
Odesláním souhlasím se zpracováním osobních údajů.
Nové kolekce, články a tipy na výtvarná díla 2x měsíčně
Odesláním souhlasím se zpracováním osobních údajů.