Kráľ Svätopluk

Ján Ladvenica (1898—1947) pôsobil predovšetkým ako divadelný scénograf, ale vo voľnej tvorbe urobil azda najviac úkrokov k vtedajšiemu režimu a k vyjadreniu jeho propagandistickej ideológie založenej na idylicko-romantických predstavách o minulosti národa. „Prostomyseľná krása jeho obrazovej poetiky mala najbližšie k akejsi... obmene ľudovej rozprávky, predvádzajúcej bájnu národnú minulosť v polohe sladkastej idyly mýtického vidieckeho života“ (Oslobodené územie, 1941; Zo Ždiaru, 1942). Miestami naivizujúco-schematická poetika jeho malieb a akvarelov však bola v grafike vystupňovaná až k akémusi „novogermánskemu“ siláctvu (album Boj o slobodu, 1938).