Príliv

Olejomaľba s názvom Príliv zobrazuje melancholický výjav, v ktorom hrozivo temný príboj obmýva sivý, pustý a nevľúdny breh. More a súš farebne splývajú, hranica medzi nimi je naznačená speneným prílivom, ktorý tak ešte viac vyniká. Obloha je ladená v sivo-zelených a hnedkastých tónoch, čím autor v spojitosti s farebnosťou použitou v dolnej časti obrazu dosiahol veľmi presvedčivú atmosféru búrky – ohrozujúcej, no zároveň očisťujúcej. Pomocou „stekancov“, ktoré sú v súčasnosti mnohokrát využívané samoúčelne, Podoba naopak jednoducho a efektne simuluje dážď – voda sa tak valí na zem nielen z mora, ale aj z neba. Pre Podobu typické „prázdno“ tu necháva vyniknúť sile prírody, čistote a svojbytnosti prírodných živlov (voda, zem, vzduch).

Krajina miznúca a znovu sa vynárajúca v príboji je typickým príkladom autorovho záujmu o skúmanie procesov a premien tvarov, farieb, svetla, no popri fyzikálnych vlastnostiach sveta aj nášho spôsobu vnímania reality a jej neuchopiteľnosti. Pretože tak, ako celý svet, aj príliv sa večne mení, je večne v pohybe, večne iný. „Rastislav Podoba vo svojich obrazoch nemá rád príbehy a ani ich nezaznamenáva. Príťažlivý je pre neho skôr proces: proces zmeny výrazu či zmeny prírody, prechod z jedného stavu do druhého.“[1]

Podoba tento výskum procesuálnosti a premien o rok neskôr ešte výraznejšie rozpracoval v cykle trinástich obrazov (Záznam, 2005), v ktorých podľa predlohy zaznamenanej videom zachytil jednotlivé fázy tornáda – prírodného javu, ktorý sa mení tak rýchlo, že sme ho schopní vnímať len v jeho celkovej podobe.

Najčastejšími motívmi Podobových malieb sú vyľudnená, vyprázdnená krajina, fragmenty mestských prostredí, monumentalizované banálne predmety ako stolička, kontajner či pozorovateľňa, ale aj ľudská figúra, resp. časti ľudského tela. Zámerom autora však nie je len samotné zobrazenie spomínaných motívov ako takých, nejde tu len o obyčajné reprodukovanie reality. Podoba na ich základe a v ich súvislostiach analyzuje rôzne problémy, ktorým sa vo svojej tvorbe venuje. Uvažuje o fenoménoch ako pozorovať a byť pozorovaný, o konfrontácii maliarskej plochy a priestoru, o „premaľovávaní“ obrazov a vecí, cez ktoré vnímame svet, do obrazov, zaujímajú ho procesy vzniku a percepcie maľby, jej hĺbka formálna, no zároveň ideová.

[1] Ivan Jančár: Rastislav Podoba, Vydavateľstvo Krása, Bratislava 2011, str. 7.

Omar Mirza ● Virtuálna galéria NG