Anjelské obrazy I.

Klára Bočkayová

datovanie:
miery: výška 90.0 cm, šírka 80.0 cm
výtvarný druh: maliarstvovoľnézávesný obraz
žáner: imaginatívna kompozícia
figurálny motív
materiál: plátno
technika: akryl
frotáž
značenie:
inštitúcia: Nitrianska galéria, NGN
inventárne číslo: O 2116
tagy: výšivka anjel
v kolekciách:
z cyklu: Anjelské obrazy (1/6)

Maľba Anjelské obrazy patrí do série plátien s typickým autorkiným rukopisom, ktoré vznikli pretlačením postavy anjela z privlastnenej výšivky prostredníctvom techniky frotáže. Maľba, ktorej dominuje vrstvenie a prekrývanie anjelského motívu, je špecifická aj svojou štruktúrou. Tá vznikla použitím dvoch typov maliarskeho materiálu – olejového pastelu a akrylovej maľby.

Postava anjela ako hlavný ikonografický motív sa objavuje aj v ďalších autorkiných prácach, napríklad v neskoršom cykle Jesenní anjeli (I-IX) z roku 1991, alebo v samostatných akrylových maľbách s identickým názvom Veľký anjelský obraz (všetky z roku 1991).

Klára Bočkayová vstupuje na umeleckú scénu začiatkom 70. rokov 20. storočia ako autorka s vyhraneným záujmom o médium maľby a kresby. Od roku 1974 začína pracovať s privlastnenou banálnou predlohou pochádzajúcou z vidieckych a mestských domácností 19. a prvej polovice 20. storočia (obrusy, dečky, výšivky). Tieto klasické ženské ručné práce používa ako východisko frotáží, ktoré sú ironickou reflexiou postavenia ženy v spoločnosti, čo podčiarkujú niektoré názvy diel: Ej, načo mi je mladá žena (1987), Vydajte mňa mamička (1987), Obed je už hotový (1990).

Techniku frotáže, vynájdenú v 20. rokoch 20. storočia Maxom Ernstom, aplikuje Klára Bočkayová na papier, plátno alebo jemne tkanú bielu látku a na základe vlastných experimentov transformuje do autorskej techniky tzv. fázovanej frotáže, ktorú prvýkrát použila v cykle grafitových kresieb A4 z roku 1986. Termín, ktorý zaviedol český básnik Ludvík Kundera presne vystihuje posun, ktorý urobila autorka, keď staticky aplikované motívy rozhýbala manipulovaním so samotným papierom alebo plátnom.

Pre jej maliarsku tvorbu je dodnes charakteristická dynamická plocha obrazu, ktorú vytvárajú zmnožované, prekrývajúce sa, alebo anamorfické tvary vybraného detailu alebo celého motívu privlastnenej predlohy.


Použitá literatúra:

Jiří Valoch: Klára Bočkayová. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2005.
Zuzana Bartošová – Etienne Cornevin – Ludvík Kundera – Jiří Valoch: Jesenní anjeli. Bratislava: GMB, 1998 (kat. výstavy).

Barbora Geržová ● Virtuálna galéria NG