This Used To Be My Playground

Lucia Dovičáková

Lucia Dovičáková – This Used To Be My Playground
datovanie:
miery: výška 100.0 cm, šírka 120.0 cm
výtvarný druh: maliarstvo
typ objektu: závesný obraz
žáner: detský motív
figurálna kompozícia
satirický motív
materiál: akryl
plátno
technika: maľovanie, akryl
inštitúcia: Nitrianska galéria, NGN
inventárne číslo: O 2190
v kolekciách:

V maľbe This Used To By My Playground, 2016 (O-2190) je ľúbivo až gýčovo zobrazený výjav: telo matky (resp. torza matky), ktoré je zaborené do veľkého ušiaka a „relaxuje“, vedľa sú pohodené dámske topánky – lodičky (ako inak, lodička ako symbol tej najženskejšej obuvi, lodička ako symbol tej najabsurdnejšej, nenositeľnej topánky, keď ste matkou malých detí). Idylický výjav dopĺňajú dve detičky (chlapček a dievčatko, lebo to je ten ideál mať dve deti -chlapčeka a dievčatko), ktoré si skladajú farebné kocky ( „Haha z kocky sú z maminých nôh, aké vtipné.“)…

A tu príde zásadný zlom v pozeraní a uvedomení si zobrazeného – že to nie je ľúbivý obraz. Je to obraz kritický. Je to obraz o úlohách, roliach, našich zažitých, ale aj prežitých predstavách, pocitoch, ktoré máme o materstve (rodičovstve). Zistíme, že matka v kresle je bez tváre. Nemať tvár? To môže znamenať, že už nie ste sami sebou, že ste niekto iný, alebo, že vašu tvár ste si možno inak predstavovali ako v skutočnosti je tvár matky, resp. aká je vlastne tvár matky? Zaujíma vôbec niekoho matka…? Dovičákovej diela sa dajú bohato interpretovať.

Dovičáková veľmi čitateľným a súčasným jazykom kladie otázky sebe, ale aj nám ženám – o ženstve. Čo je skutočnou úlohou ženy, čo je skutočnou úlohou v bytí, čím sú ženy ženami….? Dovičákovej ženy sú dievčatká / panny / rozkošnice / matky / maternice / kvetinky / ťažné kone / kôpky nešťastia / parádnice / milovnice / trvácnice / vytrvalkyne / trvalky /škatuľky / pišulky / rodičky / utešiteľky / neviestky / nevesty / beštie / hriešnice / chuderky / väzeňkyne / dozorkyne / (z)vodkyne / vdovy / singles / prespanky / samaritánky / playmate / milfky / prdky / hriešnice… maliarka sa nevyhraňuje – žensky zachytáva ženské presne také aké sme – ROZMANITÉ.

Jej diela nesú prvky sebareflexie. Cez prvotný vtip odhaľuje viac – naše ženské pochybnosti, hystérie, márnosti, slasti, túžby, fantázie, pudy, muchy, neurózy. Dekor v jej obrazoch nie je samoúčelným vyprázdneným gestom bez intelektu. Tvorba Lucie Dovičákovej nesie stopy feminizmu a postkoloniálnych teórií. V dielach jasne formuluje dôležité faktory, ako rod, trieda, rasa, sexuálna orientácia. Dovičáková sa tak stala inteligentne citlivým Love Story a Harlequinom súčasnej slovenskej maľby zobrazujúcej ľudské túžby, protirečenia a stereotypy.

Ľudmila Kasaj Poláčková ● Virtualna galéria NG