Automatický veľkomlyn NUPOD v Trnave. Bočný pohľad.

Emil Belluš

Emil Belluš – Automatický veľkomlyn NUPOD v Trnave. Bočný pohľad.
datovanie:
miery: výška 40.0 cm, šírka 58.5 cm
výtvarný druh: architektúra
typ objektu: architektonický návrh
materiál: pauzovací papier
technika: ceruza
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: A 717/20
v kolekciách:
objednať reprodukciu

Miloš Emil Belluš je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov tvorby a reflexie modernej architektúry 20. storočia na Slovensku. Absolvoval architektúru na ČVUT v Prahe u Wágnerovho žiaka profesora Antonína Engla (1923). Študoval aj s Karlom Honzíkom, členom študentského zoskupenia Puristická štvorka. Zrejme i vďaka týmto vplyvom Belluš usiloval o prepojenie wágnerovskej klasicizujúcej moderny s avantgardnou funkcionalistickou architektúrou a neskôr v architektúre socialistického realizmu aj s architektúrou ľudovou a formami tzv. spišskej renesancie. Syntézu takto diferencovaných prístupov k tvorbe mu umožňoval klasický nárok na krásu, ktorá mala v jeho tvorbe integrovať požiadavky „funkčnosti, racionálnosti a ľudovosti“ (Belluš), ako aj nových, aktuálnych spôsobov stavania.

Areál automatizovaného veľkomlyna NUPOD v Trnave navrhol M. E. Belluš v spolupráci so statikom G. Margótšim. Štúdia a vykonávací projekt uložený v zbierke SNG obsahuje 38 výkresov celku a detailov stavebného súboru. Návrh vznikal v etapách, najskôr varianty situácie, rozvrh mlyna, transformačnej stanice, administratívnych a obytných budov (január – október 1937), neskôr riešenie budovy expozitúry (september 1941).

Z návrhu budovy mlyna, ktorá je tu publikovaná, vyplýva, že Belluš ju pochopil ako adíciu základných geometrických telies: valcov obilného sila, veľkého hranolu mlynskej haly a menších hranolov skladov. Každé z týchto základných telies zodpovedá diferenciácii funkcií mlyna a umocňuje ich. Aj vnútorné členenie jednotlivých poschodí podlieha zmenám podľa logiky rozlíšenia a následnosti prevádzok. Výraz celej kompozície je založený na radení hmôt aj na kontraste plných hladkých a presklených rastrovaných stien. Belluš sa neskôr v projekte mlyna v Trenčíne pokúsil túto voľnejšiu trnavskú kompozičnú schému integrovať do sústredného, zovretejšieho celku.

Mlyn v Trnave sa už krátko po realizácii tešil veľkému výstavnému aj publikačnému ohlasu. Dobová kritika a historiografia oceňovala najmä „harmonickú kompozíciu“ súboru (Sfaellos a Kusý) a s odkazmi na Le Corbusierovu koncepciu architektúry vyzdvihovala predovšetkým: „Železobetónové valcové telesá obilných síl, ... na ktorých sa odzrkadľuje krása veľkých nezdobených telies premodelovaných svetlom a tieňom.“ (Kusý). Dodnes je trnavský mlyn považovaný za vrcholné dielo Bellušovej architektúry 30. – 40. rokov, za jeden z etalónov funkcionalistickej architektúry na Slovensku.

Monika Mitášová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.