Übermensch

Eugen Nevan

Eugen Nevan - Übermensch

Život v protektoráte nebol vôbec takým idylickým, ako by sa mohlo zdať na základe mimikry niektorých obrazov. Viacerí slovenskí výtvarníci sa dostali na zoznam „zvrhlých umelcov“ a Eugen Nevan (1914—1967) musel vynaložiť obrovské úsilie, aby dokázal svoj pôvod „miešanca“ a vyhol sa deportáciám, ktoré mu viackrát hrozili. Ešte ako študenta pražskej akadémie ho očarilo Mattisovo dielo, ktoré spoznal počas pobytu v Paríži roku 1937. Najradšej maľoval a kreslil námety zo sveta umenia: z prostredia divadla, koncertov i výstavných siení, jeho obľúbeným námetom boli oddychujúce tanečnice, svet spoza scény, z divadelnej šatne (Odpočívajúce tanečnice, okolo 1943). Akvarely, kresby a rytiny s týmto námetom napĺňal delikátnou a mlčanlivou nostalgiou.

Okolo roku 1942, zrejme pod vplyvom existenčného osobného ohrozenia, došlo v jeho tvorbe, dočasne, k pomerne príkrej zmene – jeho paleta stmavla, vytratili sa z nej predtým žiarivé farby, výraz sa stal dramaticky expresívnym, ponuré výjavy scén smrti pôsobili priam desivo (Medúza, 1942; Zabitý, Lidice, 1943). Nevanovej tvorby sa v tom čase týkala aj iná, dodnes celkom nevysvetlená zvláštnosť: od roku 1942 sa hrdinami jeho početných, v tom čase výstavne nezverejnených kresieb, stali uniformovaní vojaci nemeckej armády, vtedy ešte mocného Wehrmachtu (štúdie ku grafickému cyklu Nadčlovek, 1942—1943), ktorí sa menia na vojnou znetvorených beznohých a bezrukých úbožiakov. Takto ukryl „svoje ľudské poníženie v ateliérových útrobách veľkomestskej Prahy“.

Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)

datovanie:
miery: výška 60.0 cm, šírka 30.4 cm
výtvarný druh: kresba › voľná
žáner: figurálna kompozícia
v kolekciách:
materiál: papier
technika: akvarel
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
inventárne číslo: K 6833