Veternô (Cesta vetrom)

Edmund Gwerk

datovanie:
miery: výška 89.5 cm, šírka 79.9 cm
výtvarný druh: maliarstvo
typ objektu: závesný obraz
žáner: krajina
materiál: lepenka
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Katarína Bajcurová
inventárne číslo: O 1225
tagy: postava vietor
v kolekciách:
objednať reprodukciu

Krajina ako živé dejisko dramatického zápasu živlov a metafyzických síl, nositeľka duchovných významov stála v centre výtvarných záujmov ľavicovo orientovaného intelektuála Edmunda Gwerka (1895 – 1956). Preňho bolo dôležité prostredie Banskej Štiavnice, kde sa narodil a po roku 1938 definitívne usadil, okrem iného sa venoval výtvarnej kritike a aktívne pôsobil v prostredí inonárodných komunít – maďarskej a nemeckej menšinovej kultúry. Okrem výtvarného mal aj humanitné vzdelanie, študoval dejiny umenia, a v jeho tvorbe našli miesto početné literárne, historické a filozofické odkazy. 

Na Gwerkovo umelecké smerovanie zapôsobili hlavne rané krajinomaľby Antona Jasuscha, rovnako obdivoval práce španielskeho barokového maliara El Greca. Vrchy a príroda boli jeho živlom, vášňou, aby ich mohol lepšie pochopiť a výtvarne pretlmočiť, trávil v horách celé mesiace. Názorovo vychádzal zo secesného expresionizmu, jeho tvorba sa často interpretovala na základe panteistických koncepcií (panteizmus bolo nábožensko-filozofické učenie, stotožňujúce boha s prírodou a pokladajúce prírodu za stelesnenie božstva). Ako presvedčený marxista však tento božský počiatok vymenil za „vnútorné sily“ samej prírody.

Na Gwerkových maľbách býva často ústredným myšlienkovým a kompozičným prvkom motív horskej cesty, na ktorý umiestňuje ľudské figúry – pútnikov skúšaných osudom, ako napríklad na obraze Veternô (Cesta vetrom) z roku 1928. Pri pohľade naň sa divák neubráni pocitu, že matka s dieťaťom namáhavo kráčajúc po strmej ceste krajinou musia odolávať vetrom, priam „kozmickému“ zápasu prírodných živlov, tento konflikt akoby symbolicky poukazoval ďalej, na nepriazeň ich sociálnej a životnej situácie, útlak, chudobu... Dávajú obrazu mierku: o čo menšie sú postavy, o to monumentálnejší je obrazový priestor, ktorého zvírené krivky smerujú do epicentra kompozície, podtrhujú jeho nadvládu nad človekom, hĺbku a velebnosť.

Katarína Bajcurová ● Moderna ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... (29. 3. - 30. 9. 2012 : Slovenská národná galéria, Bratislava)