Balóny

Začiatkom 30. rokov 20. storočia sa na Slovensku zrodila iniciatíva, ktorá v európskej, a teda súčasnej štýlovej kvalite nastolila otázku, či možno byť slovenským umelcom a zároveň aj umelcom moderným. Pokúsili sa na ňu odpovedať Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda, ktorí patrili do okruhu pedagógov Školy umeleckých remesiel v Bratislave (1928 – 1939) vybudovanej podľa najaktuálnejších európskych výtvarno-pedagogických koncepcií a ideami blízkej nemeckému Bauhausu. 

Spoločne sformulovali a vydali prvý, a vlastne jediný manifest avantgardného maliarstva na Slovensku Súkromné listy Fullu a Galandu (1930 – 1932). Svoj „nekompromisný boj o nové umelecké smery“ namierili hlavne proti konzervativizmu a falošnému meštiackemu vkusu. Prišli s novým chápaním funkcie umeleckého diela, keď položili dôraz na jeho autonómnosť, písali: „... obraz sa má podobať obrazu a nie výseku krajiny“, „umenie je hra a rozkoš... maľba je hrou línií a farboforiem... absolútny obraz je diagramom duše“. Odmietli bojovať, predvádzať vo svojich dielach spoločenské i osobné utrpenie, romanticky vajatať nad nenaplnenými túžbami národa, jatriť jeho rany, tŕpne a sebaspytujúco sa ponárať do svojho vnútra, moralizovať či poúčať. Novosť ich pozície bola hlavne v tom ako sebavedome sa pustili do objavovania neznámych pevnín, odkrývania nových spôsobov zachytenia skutočnosti.

Balóny (1930) sú názorným príkladom ako Fulla dokázal neortodoxne a kacírsky pracovať so vzormi. Z tejto kubizujúcej kompozície vyžaruje vášnivé opojenie zmyslov, hravosť, civilizačný optimizmus a energia. Cítiť v nej vôňu slnkom prežiareného letného rána, neudržateľný zdvih balónov rýchlo unikajúcich k oblohe... Pôsobí dojmom akéhosi veselého, radostného „kubizmu“, ktorý bol vzdialený svojim francúzskym či českým predobrazom. 

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 201