Narodenie Krista

Josef Ignaz Mildorfer – pravdepodobne

datovanie:
miery: výška 141.0 cm, šírka 200.0 cm
výtvarný druh: maliarstvoobraz závesný
typ objektu: závesný obraz
žáner: náboženský motív
materiál: plátno
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Katarína Kolbiarz Chmelinová
inventárne číslo: O 5306
tagy: kristus panna mária anjel
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Vplyvný maliarsky prejav profesora viedenskej akadémie Paula Trogera zasiahol celú strednú Európu, po ktorej sa šíril v rôznych variantoch tvorby jeho žiakov a nasledovníkov. Jedným z významných reprezentantov tohto neskorobarokového prúdu, ktorý prenikol aj na územie dnešného Slovenska, bol i člen rozvetvenej innsbruckej umeleckej rodiny Josef Ignaz Mildorfer. Jeho kariéra sa spája najmä s Viedňou, kde po smrti Jacoba van Schuppen v roku 1751 získal post profesora a temer súčasne miesto dvorného maliara arcivojvodkyne Emanuely Savojskej. Nový okruh objednávateľov zaviedol Mildorfera po polovici 18. storočia aj na Moravu a do Uhorska, kde sa tešil podpore zvlášť u Esterházyovcov.

Za jeho prvé práce pre Horné Uhorsko sa považujú nezachované oltárne obrazy pre kapucínov v Holíči (okolo 1755) a jeho tunajšie realizácie uzatvára rovnako nezachovaná freska chóru paulínskeho kostola v Marianke (1769) rozvíjajúca sa pôvodne nad Donnerom navrhnutým oltárom (por. kat. 36). Neznačené Narodenie Krista ukončené zhora nápisom Gloria in Excelsis Deo je kultivovanou maľbou s tenebróznym základom, z ktorej vľavo v diagonálne komponovanej časti vystupuje do popredia žiarivé telíčko novorodenca. Mildorferovi sa obraz pripisuje na základe štýlovej kritiky a tiež záznamov o pôvode diela. Maľba bola totiž najskôr získaná do fondov Slovenského národného múzea z kaštieľa v Považskom Podhradí, presnejšie v Orlovom, spolu s ďalšími plátnami vrátane oltárneho obrazu Mildorferom signovaného sv. Jozefa (1763 – 1764), ktorý je súčasťou stálych expozícií
SNG.

Napriek diskutovanej možnosti prípadného spojenia oltárnej maľby aj s kláštorným kostolom pavlínov v Šaštíne, je stále presvedčivejšie pôvodné určenie malieb pre neskorobarokovú úpravu kaštieľa a kaplnky v Orlovom v rokoch 1763 – 1764 rodinou Szaparyovcov, tešiacich sa v tom čase značnej priazni Habsburgovcov, ktorí ich sídlo niekoľkokrát navštívili. 
 

Katarína Chmelinová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.