Podľa Messerschmidtových vlastných slov je tento bizarný výraz obrazom nepriateľského ducha proporcií. Niektoré staršie teórie tvrdili že sochár, ktorý bol v tých časoch ovplyvnený veľmi populárnou egyptomániou, vytvoril túto bustu ako zobrazenie boha múdrosti Thovta.
Viac informácii o Messerschmidtovej tvorbe nájdete v článku Messerschmidtove hlavy
Veľkú etapu barokového sochárstva na Slovensku uzatvára neskorá tvorba Franza Xavera Messerschmidta (1736 – 1783) – bezpochyby jednej z najpozoruhodnejších umeleckých osobností 18. storočia v Európe. Potomok juhonemeckej rezbárskej rodiny Straubovcov sa vyučil a neskôr aj pôsobil na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Svoju úspešnú kariéru zo zdravotných dôvodov prerušil v roku 1777 a utiahol sa do Bratislavy, kde ako mestský sochár pôsobil jeho mladší brat Ján Adam.
Po smrti F. X. Messerschmidta sa v jeho dome na predmestí Zuckermandel našlo šesťdesiatdeväť búst z rôznych materiálov, ktoré zachytávajú extrémne výrazy až grimasy tváre. Táto rôznymi legendami opradená a zrejme neukončená séria diel získala svoje pomenovanie až po predaji štyridsiatich deviatich hláv Messerschmidtovým bratom do Viedne a ich následnom prvom verejnom vystavení v roku 1793. Pri príležitosti výstavy vznikla brožúra anonymného autora, ktorá obsahovala krátky životopis umelca a vystavené, pôvodne nijak neoznačené diela prezentovala publiku s dodatočným číslovaním a názvami, ktoré im ostali dodnes.
V priebehu 1. polovice 19. storočia, keď boli viackrát vystavené na rôznych, často bizarných miestach, vzniklo grafické zobrazenie celej známej série a tiež jej prvé sadrové kópie. Kvalitné odliatky boli vytvorené z popudu kniežaťa Lichtensteina pre jeho sídlo vo Valticiach Stegersovou dielňou ešte pred rokom 1816. Prevažná časť z nich sa v havarijnom stave dostala po roku 1945 do zbierok SNG, ktorá z nich dala vytvoriť trvalejšie kovové odliatky prezentované v stálych expozíciách. Naproti tomu, ostatné dva lichtensteinovské odliatky Charakterových hláv z patinovanej sadry patria len k nedávnym akvizíciám. Okrem reprodukovanej hlavy s vyrytým číslom 34 a poškodenou značkou Stegersovej dielne v zadnej časti krku je ňou hlava s číselným označením 31.
Originálnu skupinu diel sa nepodarilo predať ako celok, a tak boli Charakterové hlavy v roku 1889 na aukcii rozpredané jednotlivo. Najväčší počet z nich je dnes vo vlastníctve Barokového múzea Belveder vo Viedni (Wien, Österreichische Galerie).
Katarína Chmelinová ●
111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.
volné dílo