Časopriestorová plastika

Tvorba sochára Juraja Bartusza, absolventa pražských umeleckých štúdií, sa nezastavila len v oblasti priestorových médií. Od polovice 70. rokov až po 80. roky sa venoval aj geometrickej abstrakcii, akčnému a konceptuálnemu umeniu, land-artovej inštalácii. Od 80. rokov až doteraz tvorí performancie, inštalácie, videoumenie a maľuje. V Bartuszovej tvorbe je akčný moment podstatný, dynamika pohybu sa prejavuje nielen v performanciách, ale aj v tradičných médiách, ako socha a maľba.

Bartuszova voľná séria Časopriestorových plastík (tiež Časopriestorových figúr) z polovice 70. rokov predstavuje v jeho tvorbe pozoruhodný medzník. Eliminácia autorského subjektu je spojená so „vstupom“ diváka do integrity diela. Objekty reagujú na konštruktivistické a geometrické princípy, priestorové útvary vo forme abstrahovaných unifikovaných figúr vznikli na základe matematických, počítačom generovaných kalkulácií obalových kriviek. Objekty pozostávajú zo sústružených, na seba komponovaných častíc vytvárajúcich neidentifikované ľudské postavy rotujúce v pohybe. Počíta sa so vstupom do diela, dynamické krivky jednotlivých mobilných častí objektu aktivizujú podobu plastík.

Voľná séria figúr korešponduje v slovenskom umení s pomerne frekventovanou a v tom období aktuálnou témou vesmíru. Bartusz patrí na Slovensku k prvým autorom, ktorí začali v 70. rokoch pracovať pomocou počítača (Jozef Jankovič, Daniel Fischer), analyzovanou sériou patrí k priekopníkom elektronického umenia.
 

Vladimíra Büngerová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.