G. Neveux: Zlodejka z mesta Londýna. Maketa scény

Ladislav Vychodil je nesporne najvýznamnejším scénografom slovenského divadla 20. storočia. V jeho osobnosti sa sústredila nielen tvorivosť výtvarná, ale i pedagogická a organizačná. Od roku 1945 sú s jeho menom spojené všetky významné iniciatívy scénografického života u nás i v zahraničí, kde si už začiatkom 60. rokov získal renomé a stal sa autoritou. Od druhej polovice 50. rokov kontinuálne rozvíjal program obrazovej scénografie, modifikovaný použitím svetelno-kinetických a architektonickoplastických výrazových prostriedkov. Vytváral scény charakteristické výtvarným akcentom, ktorý podporoval intenzitu dramatickosti textu.

Začiatkom 60. rokov sa stretol v niekoľkých predstaveniach s významným českým režisérom Alfrédom Radokom. Spolu otvorili v divadle priestor aj pre ne-estetické a v súlade s intenciami arte povera anticipovali nový typ scénografie, ktorej epicentrom sa stala realita v jej autentickej podobe. Inscenácia Zlodejka z mesta Londýna sa preto považuje za prelom v jeho tvorbe: „Zlodejka má osemnásť obrazov a Radok chcel dosiahnuť plynulosť deja bez prestávok a prestavieb. Do týchto obrazov však bolo treba veľa nábytku aj rekvizít a keď sme ich poznášali, zapratali celú scénu. Vtedy som si povedal: Tak toto je smrť scénografie.“ (Vychodil). Samozrejme, že nebola, paralelne v iných inscenáciách i naďalej rozvíjal výtvarno-dramatickú líniu, ku ktorej sa vrátili v 80. rokoch napokon i ostatní akční scénografi.

Silná vlna akčnej scénografie sa prejavila najmä u Vychodilových žiakov. Vrcholí inscenáciami, ktorých scénografiu vytvorili Jozef Ciller a Ján Zavarský, predovšetkým s brnianskym režisérom Petrom Scherhauferom. Vpád reality na javisko bol vždy blízky aj košickému scénografovi Štefanovi Hudákovi.
 

Dagmar Poláčková ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.