Bez názvu

„Vďaka horám mnohokrát nachádzam odpoveď, ku ktorej nedokážem dospieť medzi ľuďmi. Fascinuje ma, aký je človek vo voľnej prírode malý, bezvýznamný, zraniteľný; a ešte viac pokoj, ktorý sa po istom čase premietne aj do myšlienok. Najviac asi vyhľadávam ťažko dostupné miesta: vysoké kopce, hory, na ktoré treba liezť alebo dlho putovať, priťahujú ma skaly, sneh, ľad, nehostinný terén, náročné podmienky.

Divákom chcem sprostredkovať zraniteľnosť, krehkosť, konečnosť ľudského bytia; kontrast vo veľkosti či význame človeka a prírody, ktorá ho obklopuje. Dielo vzniklo na úteku pred búrkou, výraz v tvári je autentickým mixom strachu, únavy z dlhého putovania na miesto a zažitej bolesti.“ – Filip Jurković

Alexandra Tamásová ● Katalóg k výstave Do divočiny