Rozhodne najuctievanejšou figúrou novokonštituovanej národnej histórie je Andrej Hlinka. Jeho pamätníky, prosté poprsia či polfigúry, nastoknuté na podstavci, vyrastajú po celom Slovensku. Inaugurované pri príležitosti jeho nedožitého výročia či v rámci osláv štátneho sviatku, s patričnou nacionálnou dekoráciou a za prítomnosti politických elít a ich oduševnených príhovorov, sú tieto nové „totemy“ v krajine výrazom mocného kultu nedávno zosnulého politika. Kult Andreja Hlinku je „národnou povinnosťou“ a má vyslovene hagiografický ráz (Hlinka ako „apoštol slovenskej pravdy“, „prvý martýr“, „zvečnelý vodca“...). Verejné inštitúcie a úrady sú jeho bustami vyslovene zaplavené.
Fraňo Štefunko (1903—1974), výrazným dielom prispel k hlinkovskej sochárskej ikonografii: od posmrtnej masky, cez medaily, k vytvoreniu trojštvrtinovej sochy pre Slovenský snem a popisnému, tradicionalistickému Pomníku A. Hlinku vo Vrútkach (1941) (Bajcurová, 2016).
Petra Hanáková ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)
datovanie: | |
miery: |
|
výtvarný druh: | sochárstvo |
žáner: |
figurálny motív |
v kolekciách: | |
materiál: |
biely mramor |
technika: |
modelovanie |
inštitúcia: | Slovenské národné múzeum - Historické múzeum, Bratislava |