Erbová listina pre Matúša a Vavrinca z Čečejoviec

Erbová listina uhorského kráľa Mateja Korvína bola určená pre šľachtica Matúša Kisa († 1490 – 1491), syna Ladislava Vámoša (mýtnika) pochádzajúceho z abovských Čečejoviec (Wamos de Czecze), spolu s jeho bratom Vavrincom. Za verné služby panovníkovi získali adresáti listiny erb. Matúš pôsobil na kráľovskom dvore ako komorník (1479) a familiár (1481). V rokoch 1483 – 1489 bol turčianskym županom (kráľovským úradníkom na čele šľachtickej stolice: územnosprávnej jednotky šľachtickej samosprávy, z ktorých sa Uhorsko skladalo). Zastával aj posty župana v Liptove,Orave, Šariši a v Zemplíne. V rokoch 1488 – 1489 Matej získal od panovníka sučianske a liptovsko-hrádocké hradné panstvo a podiel šľachtica Petra Komorovského na panstve Blatnica. V roku 1490 kúpil spolu s bratom Vavrincom, županom v Užskej stolici, a príbuzným Valentínom Koromom z Koromházu mestečko Mošovce a mýto v Dolnej Štubni. V roku 1484 rod získal do zálohu aj košický tridsiatok. Práve Matúš sa zrejme zaslúžil tiež o fundáciu kaplnky pri kostole františkánskeho kláštora v Okoličnom, z ktorého neskôr pochádza oltár Majstra z Okoličného Listinou bol bratom udelený nasledovný erb: v modrom poli z koruny vyrastá od pása vlk držiaci v papuli zlaté jelenie parožie. Strieborná kolčia prilba na miniatúre je otočená doľava. Klenotom je vlk zo štítu vyrastajúci zo zlatej koruny. Prikrývadlá sú po oboch stranách zlato-modré. Tradične koncipovaná a maliarsky kvalitná neskorogotická miniatúra je dobrou ukážkou uhorských heraldických zvyklostí. Modrý štít, tradične stotožňovaný s oblohou, sa v uhorskej heraldickej tvorbe používal dlhodobo. To isté tvrdenie platí aj pre voľbu farby zlato-modrých prikrývadiel. Veľmi obľúbené boli v Uhorsku od stredoveku heraldické figúry – zvieracie, ľudské a mytologické, ich používanie výrazne dominovalo oproti heroldským figúram, ktoré vznikali farebným delením štítu. Taktiež od stredoveku panovala v uhorskej tvorbe tendencia ukotviť heraldické figúry v (zvyčajne modrom) štíte, aby sa nevznášali, napríklad ich postavením na pažiť či kopec, v Uhorsku veľmi rozšírené trojvršie alebo s použitím koruny. Tieto tendencie sa v odbornej literatúre zvyknú definovať ako prejav naturalizmu. V našom konkrétnom prípade autor miniatúry použil korunu, z ktorej vlk vyrastá, v tejto podobe je erb zachytený dvakrát aj v severnej kaplnke spomínaného kláštora v Okoličnom – raz na ostení jedného z okien v interiéri a raz na rímse v exteriéri.