Jeden deň pri Atlantiku II.

Grafický list s názvom Jedeň deň pri Atlantiku II. patrí k dielam komornejšieho žánrového charakteru slovenskej maliarky a ilustrátorky Edity Ambrušovej. V čierno-bielom svete litografie autorka až surrealisticky vizualizuje  zážitok, možno spomienku z videného a zažitého pohľadu na more. V popredí  grafického listu vidíme torzá kmeňov stromov či koralov(?), stopy piesočnatého pobrežia. V pozadí precíznou rukou autorky vzhliadame  zobrazené náznaky mora, v ďalekých horizontoch tušíme pohoria, ktoré oddeľujú svetelné odrazy z hladiny vody so svetelnými úkazmi oblohy – rozdeľujú dva svety a zároveň dva svety spájajú (svet vody a svet vzduchu). Vtáci ako nenápadní aktéri výjavu, ktorí si dokážu vychutnať vďaka krídlam tajomné hlbiny mora, či nadpozemský oslobodzujúci nadhľad nad svetom slobodne, no nenápadne, lietajú v (ne)ohraničenom priestore výjavu. Krídla sú práve to, čo my ľudia nemáme. Nám však môžu narásť krídla  aj vďaka poznaniu umenia, ktoré otvára hranice našej vlastnej imaginácie.

Témy diel autorky často súviseli s jej záujmom o kultúrny život a literatúru. So svojím mužom literárnym vedcom Jozefom Ambrušom mali živý kontakt s predstaviteľmi katolíckej moderny (napr. Jankom Silanom, Andrejom Žarnovom či Valentínom Beniakom), čo prirodzene viedlo k osvojeniu si a vytváraniu monumentálnych diel so sakrálnou tématikou, ktorú naplno rozvinula v 90. tych rokoch minulého storočia v spolupráci so svojou dcérou Johanou. Paradoxne až po smrti dcéry Johany vyšlo dielo na ktorom spolu dlhodobo pracovali – prepis Proglasu (2004).

Ľudmila Kasaj Poláčková ● Virtuálna galéria NG